Počúvali, že sa šúchajú a sú poslední. Milujeme lyžovanie, vravia Žampovci

Snívali ste ako deti o tom, že raz budete spolu jazdiť na majstrovstvách sveta?

Adam: „Keď sme boli malí, pozerali sme svetové poháre, majstrovstvá sveta i olympiádu a vždy sme sa tam chceli dostať. Nikdy som si nemyslel, že by sme mohli získať aj medailu. A teraz máme striebro z tímovej súťaže.“

Získali ste ju ako náhradník. Nemrzí vás, že nemáte výraznejší podiel na tomto úspechu?

Adam: „Mrzí ma, že som nemohol súťažiť. Keby som šiel, možno by sme nepostúpili ani z prvého kola. A možno by sme mali zlato. Človek nikdy nevie. Každopádne je to pre Slovensko obrovský úspech.“

Ako ste prežívali tímovú súťaž?

Adam: „Pred jej začiatkom som bol na rozjazdení i prehliadke trate. Vedel som, že nemôžem ísť naplno, tak som miesto prepustil Maťovi Falatovi. Poradil som mu, že modrá trať je rýchlejšia. Bola trochu strmšia a pretekár mal väčšiu rýchlosť do roviny. U Maťa sa to potvrdilo, keď vo všetkých jazdách v závere zrýchľoval.“

Andreas: „Vedeli sme, že baby patria k svetovej elite. Napokon vyhrali všetky svoje jazdy. S Maťom sme vedeli, že musíme ísť naplno, hádzali sme sa do cieľa, aby sme postúpili aspoň na základe času.“

V slovenskom lyžovaní sú dlhoročné spory. Je medaila o to cennejšia, že ste dokázal spojiť sily?

Andreas: „My sme pretekári a nikdy sme nemali medzi sebou žiadne problémy. Spory idú mimo nás. Každý nás považoval za outsidera. Naša radosť sa po postupe do ďalších kôl zväčšovala. Keď sme zdolali Švajčiarov a vedeli sme, že máme isté striebro, všetci sme sa objímali.“

Adam: „Súperíme medzi sebou od štartu do cieľa. Tam sa musíme ukázať pred tými, čo nás kritizujú. Týmto výsledkom sme im dali jasnú odpoveď.“

O rok bude tímová súťaž prvýkrát aj na olympiáde. Je to veľká medailová šanca pre Slovensko?

Adam: „Je to motivácia, aby sme sa na niektorých tréningoch spojili aj s dievčatami a skúšali si štarty, lebo také zariadenie nemajú všade. Možno by nám ho mohla zabezpečiť Slovenská lyžiarska asociácia.“

Budete presviedčať Veroniku Velez-Zuzulovú, aby si aj pre tímovú súťaž predĺžila kariéru?

Adam: „Presviedčať ju nebudeme. Veronika vie, čo dokázala, a nemá čo stratiť. V mojich očiach je veľká slovenská legenda.“

Mali ste v detstve na výber inú ako lyžiarsku cestu?

Andreas: „Nemal som prikázané, že musím lyžovať. Jednoducho som chcel.“

Adam: „Keď sme chodili do materskej školy, otec ma bral na obed lyžovať. Keď sa Andreas dozvedel, že nespím ako on, začal robiť cirkus, že aj on chce lyžovať. Celý život sme sa ťahali. Začali sme trénovať naraz, aj keď je Andreas o tri roky mladší. Vždy fungovala medzi nami rivalita.“

Andreas: Keď sme išli v Tatrách na bicykloch, bol to súboj Contadora s Armstrongom.