Desí ma, že by som mala súťažiť ešte niekoľko rokov, vraví česká hviezda

BRATISLAVA, POKLJUKA. Otec hrával basketbal a neskôr bol aj tréner. Mama bola volejbalistka. Keď sa im narodila dcéra Markéta, brával ju otec do telocvične. Lenže loptové hry jej vôbec nešli.

„Ako vôbec môžeš loptu takto chytať a hádzať. Ty tuším ani nie si naša,“ doberala si ju mama. Markéta Davidová sa našla v lyžovaní. S kamarátkami išli na biatlonový konkurz do Jablonca. Obe jej kamarátky prijali, Davidovú nie.

„Odmietli ma, že som mladá, malá a vraj nemajú pre mňa ani pušku. Trucovala som,“ spomínala česká reprezentantka ako sa dostala k biatlonu pre iDnes.cz. Mala vtedy iba 13 rokov.

Dokonca zvažovala, že by sa dala na cyklistiku. Ale kamarátky ju presvedčili, aby to nerobila. Keď sa o rok neskôr prihlásila na konkurz znova, dostala sa do klubu.

Prvý svetový titul získala pred tromi rokmi

V biatlone nedá dopustiť na bývalého reprezentačného trénera junioriek Jindřicha Šikolu, ktorého naopak v autobiografii s názvom "Jiná" kritizovala Gabriela Koukalová.

Davidová vraj práve vďaka nemu pochopila, o čom je biatlon a až on z nej urobil profesionálku.

V Česku patrila medzi veľké talenty, no išla postupnými krokmi. Už na prvej olympiáde v Pjongčangu dokázala zaujať 15. miestom v šprinte, hoci mala 21 rokov a v biatlone bola stále juniorka.

Hneď po hrách v Kórejskej republike cestovala na juniorský svetový šampionát. V šprinte vybojovala striebro, v stíhačke získala prvý titul.

Odvtedy ubehli tri roky a Davidová získala už aj seniorský titul.

V Pokljuke triumfovala v utorňajších vytrvalostných pretekoch. Streľbu zvládla bezchybne a pridala výborný beh. Vyhrala s polminútovým náskokom pred favorizovanou Švédkou Hanou Öbergovou.

Pritom vstup do majstrovstiev jej vôbec nevyšiel. V šprinte obsadila 44. miesto, v stíhačke si ešte pohoršila.

Z jej prvého titulu v Pokljuke sa tešil celý český tím a 24-ročnú Davidovú po medailovom ceremoniáli od radosti hádzali do vzduchu.

Pred posledným výstrelom znervóznela

„Neuveriteľné,“ tešila sa Davidová na tlačovej konferencii. Streľba nebýva jej silnou stránkou. V posledných rokoch ju však stabilizovala a zvykne strieľať pomalšie. Vo vytrvalostných pretekoch sa jej to vyplatilo.

„Bola som prekvapená, že som celkom vo vnútornej pohode. Snažila som sa ďalej strieľať ako na predchádzajúcej stojke. Po devätnástej rane som, ale znervóznela a tlačila som hlavou, aby som trafila aj poslednú,“ hovorila novinárom. 

Davidová získala pre Česko už šiesty titul v ére samostatnosti. Pred ňou pomohla dva vybojovať Gabriela Koukalová.

„Pre český biatlon urobila veľa. Keďže bola taká silná, je pre nás ťažké na jej výsledky nadviazať, ale snažíme sa,“ dodala.

Biatlon je bublina na zopár rokov

V biatlone sa len dostáva na vrchol. Má 24 rokov. No dlhú kariéru vraj neplánuje.

„Možno vydržím do nasledujúcej olympiády. Viem, nikdy nehovor nikdy, ale predstava, žeby som mala súťažiť ešte osem rokov ma desí,“ hovorila po hrách v Pjongčangu pre iDnes.cz.

Úspechy jej do hlavy nestúpli, športom žije, ale okrem toho študuje a miluje zvieratá. Najmä kone.

„Biatlon je pekná bublina na zopár rokov. Ale ja chcem mať aj normálny život mimo nej. Nechcem tráviť celý život športom,“ hovorí.

Na Českej poľnohospodárskej univerzite študuje zoorehabilitáciu a prácu so zvieratami. V rámci vysokoškolskej prace napríklad pracovala v hiporehabilitačnom centre s deťmi, ktoré mali mozgovú obrnu či mentálne postihnutie.

„To bolo pre mňa veľké vytriezvenie. Ak v pretekoch strieľate zle, to nie je problém. Biatlon je len šport. Tu som videla rodiny, ktoré majú skutočné problémy a deti dokážu mať obrovskú radosť z maličkostí,“ opisuje.

Okrem koní vraj verí na jednorožcov. Tvrdí to o sebe na instagrame a niekoľko niekoľko jednorožcov na ružovom a modrom podklade má aj na pažbe.

Hoci pôsobí výstredným dojmom, práve s touto puškou strieľa na Svetových pohároch aj na šampionátoch.

„Chcela som ich mať na pažbe. Poslala som návrhy, ale netušila som, že to bude až také divoké. Keď však puška prišla, páčilo sa mi to,“ hovorila pre denník Sport.

Jej veľkou túžbou je mať koňa. V budúcnosti by sa rada venovala parkúru.

„Kone nie sú také zákerné ako ľudia. Ako sa k nim správate, tak sa oni správajú k vám. Najkrajší pohľad na život je z konského chrbta,“ dodala Davidová.