Ústrednou slovenskou postavou paraalpského lyžovania na zimných paralympijských hrách (ZPH) 2026 je zatiaľ Alexandra Rexová, ale rovnaký podiel na dvoch doterajších bronzoch zo zjazdu a super-G má aj jej navádzačka Sophia Poláková.
Pri svojej premiére na ZPH si na zjazdovke v Tofane dvakrát užila medailový ceremoniál.
Spolupráca funguje druhou súťažnou sezónou a pretavila sa v Cortine d'Ampezzo do dvoch cenných kovov.
„Znamenajú pre mňa veľmi veľa. Človek sa celý život na to pripravuje, je to moja prvá paralympiáda. Je to brutálny pocit, je to úžasné a možno si to teraz až tak neuvedomujem, ale keď si spomeniem na to, čo všetko som musela obetovať, či už ja, ale hlavne moji rodičia a celá moja rodina, tak patrí im obrovská vďaka a budem im vďačná do konca života. Je to hlavne ich zásluha,“ uviedla pre TASR Poláková.

Bývalá reprezentantka Slovenska v alpskom lyžovaní sa po konci aktívnej kariéry v tomto športe rýchlo preladila do paraalpského lyžovania, kde sa stala neoddeliteľnou súčasťou Alexandry Rexovej v rýchlostných disciplínach. Zmenou je, že je v podstate jej očami na trati.
„Myslím si, že tým, že som niekedy lyžovala, tak to bolo jednoduchšie, ale Saška mi sama povedala, že je spokojná. Som preto rada, že jej vyhovujem a hlavne, že si rozumieme. Pre mňa je to veľmi dobré.
Neberiem zodpovednosť len za seba a niektoré veci ja nedokážem ovplyvniť. Je to teda čisto len na Saške a aj keď jej odovzdám sto percent, tak je na nej, ako si to zoberie a čo z toho ukáže,“ zamyslela sa navádzačka Rexovej.
Úspešná spolupráca tak napísala ďalšiu medailovú kapitolu, v tomto prípade na najvýznamnejšom podujatí z pohľadu parašportu.
„Ja si ju pochvaľujem, aj tým, že sme vekovo rovnako, tak si veľmi dobre rozumieme. Myslím si, že máme rovnaký cieľ a mentalitu. Všetko teda ide ruka v ruke, všetko čo jej poviem, tak sa snaží zobrať k srdcu.
Či už je to o trati alebo niečo z techniky, tak vidieť na nej, že to chce robiť a zlepšovať sa. Za to som hlavne rada,“ vyjadrila sa Poláková k fungovaniu so svojou pretekárkou.
Dva štarty pretavila 21-ročná reprezentantka Slovenska v dva bronzové kovy na ZPH 2026.
„Ak to porovnávam s normálnym lyžovaním, paraalpské lyžovanie je iné, ale je to úžasné. V sobotu som sa fakt rozplakala, čo sa fakt u mňa nestáva. Nepamätám si, že by som pri mojich výsledkoch plakala, takže je to brutálne.
Odnášam si krásny super pocit. To, že som dala zo seba všetko a že sa nám to podarilo. Pätnásť rokov driny sa konečne ukázalo na väčšom úspechu,“ zavŕšila Polák hodnotenie svojho vystúpenia na ZPH 2026.
















