Ľudovít Klein: „Mal som byť lepší a nedopustiť, aby sa takéto niečo stalo“ (rozhovor)

Prvý profesionálny zahraničný zápas absolvoval Ľudovít Klein 24. februára v ruskom meste Nevinnomyssk v organizácií A-FIGHT. Jeho súperom bol 31-ročný veterán prestížnej organizácie M1-Global, Igor Tarytsa. Mal to byť prelomový zápas kariéry, na ktorý sa pripravoval niekoľko mesiacov a obetoval všetok svoj čas a náklady, aby sa posunul na nový level. Aj keď v samotnom zápase nesklamal, všetky okolnosti hrali proti nemu.

Už od príletu do Ruska, čo bolo 21.2 v noci, sa začali diať zaujímavé veci. Organizátor mal zrejme iné kritéria hodnotenia hotelov a možno by preňho napríklad 2* hotel predstavoval lavičku na ulici, ktovie. „Mali sme byť ubytovaní v 4* hoteli,“ hovorí Ľudovít Klein a pokračuje: „samozrejme po prílete sme sa dozvedeli, že žiadny 4*hotel nebude a bol to obyčajný hotel alebo skôr ubytovňa.  Tak to pôsobilo na mňa.“

Komplikácie boli aj so samotným vážením: „Váženie, ako býva zvykom, malo byť deň pred zápasom, čiže 23.2, ale 22. nám začal volať organizátor, že ako sme na tom s váhou, keďže Rus už dneska vraj dvakrát odpadol a chcel by sa už dneska odvážiť, pretože ak bude zajtra váženie, tak zruší zápas, lebo že to nevydrží.“ Takáto správa bola pre zápasníka, ktorý časuje zhadzovanie váhy do presného dátumu veľmi nepríjemná a mimoriadne neprofesionálna. „Ja som bol pripravený na to, že bude váha vo štvrtok, deň pred zápasom a váhu som mal už takmer hotovú, chýbalo mi posledné kilo, ktoré by som vypotil vo vani. V ten večer prišiel Rus aj organizátor k nám na hotel s tým, že sa pôjdeme prevážiť“ To neveštilo nič dobré a bolo jasné, že váhu nespraví aj tak. „Rus navážil 68 kg, čiže o 2,2 kg viacej ako sme mali dohodnutú váhu a hovoril, že on už do zajtra nevydrží, že ak bude zajtra váženie on zruší zápas.“ Ľudovít Klein sa tak musel rozhodnúť, či do toho napriek tomu pôjde. „Keďže som do tejto prípravy investoval naozaj maximum, všetok čas, peniaze, nechcel som, aby sa niečo také stalo, že by sa zápas neuskutočnil. Tak som pristúpil na to, že sa teda odvážime už dneska. Pritom, keď som sa pýtal na toleranciu na váhe, keď sme boli ešte na Slovensku, odpoveď od nich bola, že žiadna tolerancia nebude a zrazu dovolili váženie dva dni pred zápasom výnimočne len pre Rusa.“ Pre ďalšieho zahraničného borca, ktorým bol maďarský bojovník, však podmienky boli ešte horšie: „Nehovorím o tom, že súper Maďara, tak isto Rus, ktorí boli dohodnutí do 77 kg, za záhadných okolnosti mal tiež dovolené navážiť dva dni pred zápasom, a to mal na váhe 86 kg (!!!), čiže o 9 kg viac ako mal mať. Sranda bola to, že Maďar o tomto nebol ani informovaný a dostal len správu na Facebooku a video, že jeho súper sa odvážil už dnes, a že mal 86 kg. Maďar nakoniec zápas napriek tomu zobral, keďže sa dohodli na peniazoch.“

Zmena pravidiel tesne pred zápasom a zmena poradia zápasu tiež tesne pred jeho konaním, to tiež nie je s kostolným poriadkom. „Ďalšia vec bola, že pravidlá mi boli poslané ešte keď som sa pripravoval na Slovensku, a bolo písane, že lakte nebudú povolené, tak sme to vôbec ani netrénovali. V šatni 20 minút pred zápasom som sa dozvedel, že lakte budú dovolené. To som ešte dokázal prehltnúť, keďže mne lakte vyhovujú tiež, ale to že zmenili poradie môjho zápasu a nikto mi nič nepovedal a 20 minút pred zápasom som sa dozvedel, že idem skorej do klietky, vtedy sa vo mne už nazbierali nervy že čo je toto za s prepáčením je*nutú organizáciu.“

Čo sa týka samotného zápasu, Ľudovít sa pokúsil hodiť predchádzajúce nepríjemnosti za hlavu a sústrediť sa len na víťazstvo. „Cítil som sa veľmi dobre aj napriek týmto veciam, čo sa udiali, vypustil som to z hlavy a sústredil som sa iba na zápas, že musím vyhrať. Nervy som nemal žiadne, bol som úplne kľudný, v zápase som sa cítil dobre, vedel som, že Tarytsa bude tiež dobre pripravený, lebo sa pripravoval v tréningovom kempe v Thajsku. Začal zápas, myslím si, že sme tam obaja mali pekné výmeny, v nejakom údere sa mu podarilo natrhnúť ma nad obočím, čo som ale nebral za vážnu vec, keďže sa to v takýchto zápasoch stáva často. Ako je zvykom, posledných 10 sekúnd odbúchali, a ja som sa sústredil už na to, že bude záver kola a ideme do druhého. A zrazu koniec zápasu. Neviem, čo sa tam presne stalo, čakám na záznam videa zo zápasu a chcem si to pozrieť, ale každý kto to pozeral hovoril, že rozhodca to ukončil, keď už bol koniec kola, a že mal nechať prestávku. To už ja ale neviem povedať, keďže som vôbec nechápal, čo sa deje, videl som len, že Rus vybehol na klietku a teší sa z výhry a je po všetkom. Samozrejme, mal som byť lepší a nedopustiť, aby sa takéto niečo stalo. Vedel som, že s Rusom vyhrať na domácej pôde bude ťažké. Tak som mu pogratuloval k výhre a odišiel som do šatne.“

Aby toho nebolo málo, s financiami za zápas si organizátor ťažkú hlavu nerobil, samozrejme len pre zahraničných borcov. „Posledný klinec do rakvy bolo to, keď došiel po zápase za nami organizátor na hotel a povedal nám, že pre nás nemá peniaze za zápasy. Vtedy som myslel, že mne už sa asi ozaj sníva. Neskôr sme zistili, že všetci ruskí zápasníci boli vyplatení, ale mňa, Maďara a Fína už nevedel vyplatiť, lebo nemá hotovosť. Toto som už fakt nechápal, že ako je to možné, že organizátor, ktorý pripravuje turnaj 2 mesiace, zavolá zápasníkov z rôznych krajín vzdialených 3000 km, a nakoniec ich nebude vedieť vyplatiť, tak to už je neviem či na zaplakanie alebo na zasmiatie.“ Po týchto patáliách je Ľudovít o cennú zahraničnú skúsenosť bohatší, aj keď z negatívnej stránky, pričom záverom dodáva: „Takže aby boli ľudia v obraze, ako to chodí v Rusku na zápasoch.“