Príde legendárny Totti (opäť) do Košíc? Borbély sníva o finále EURO

Svet po dvoch pandemických rokoch opäť ožíva. Máloktorý šport však čakal na koniec opatrení tak úpenlivo ako malý futbal na Slovensku.

Už v roku 2020 sa mali v tomto športe uskutočniť majstrovstvá Európy v Košiciach. Turnaj ale museli odložiť na budúci rok a následne aj druhýkrát. Až po 574 dňoch sa malý futbal konečne dočkal.

Tréner LADISLAV BORBÉLY v pondelok predstavil záverečnú nomináciu Slovenska, ktorá sa od 4. do 11. júna predstaví na EURO v košickej Steel Arene. Možno aj proti známym menám.

Na jeseň 2019 obsadila slovenská reprezentácia na MS v Austrálii veľmi dobré siedme miesto. Onedlho bolo oznámené, že sa do roka uskutočnia ME v Košiciach. Neupadla trochu eufória po dvoch rokoch čakania?

To si nemyslím. Aktuálne je v tíme, samozrejme, patričné napätie, keďže ideme hrať vrcholový turnaj, no tešíme sa. V okamihu, keď šampionát odštartuje, tak príde tá očakávaná euforická emócia. To je ten moment súčasnosti.

Ako pandémia zasiahla malý futbal, okrem posúvania šampionátu?

Pomôcť mu určite nepomohla, ale aj vďaka úsiliu našich funkcionárov ju malý futbal prežil. Na jar sme už našťastie fungovali v normálnom režime.

Ako sa zmenila reprezentácia za tie tri roky od posledného veľkého turnaja?

Nepovedal by som, že výrazne. Vypadlo pár hráčov Prešova, ktorý nemal v poslednom období optimálne výsledky, ale pribudli iní. Pre nás bola kritériom aktuálna forma, nechceme žiť z histórie.

Chceli sme trinásť aktuálne najlepších futbalistov. Ideme do turnaja s presvedčením, že sme sa od MS v Austrálii posunuli, a to najmä v oblasti súčinnosti a organizácie defenzívy.

Zavážilo pri tvorbe tímu, či hráč zažil svetový šampionát v Austrálii? Pamätá si ho totiž až 10 z 15 futbalistov v nominácii...

To je zážitkové plus, ktoré hráčom môže pomôcť lepšie sa preniesť cez problematické situácie. Ale aj v poslednej fáze vypadol Čekan, ktorý kvalitou rozhodne stále patrí do reprezentácie, ale ešte pred dvomi týždňami mal sadru. 

Začali sme pracovať s 25-členným tímom, dvadsať hráčov a päť brankárov. Museli sme ho postupne vyfiltrovať na trinásť futbalistov plus dvoch gólmanov. Pri tých ostatných bude dôležité, akú majú frustračnú toleranciu a ako dané rozhodnutie spracujú.

Tej finálnej pätnástke sme vložili do rúk, respektíve do nôh, našu dôveru a teraz je rad na nich, aby nám to vrátili v podobe dobrých výkonov a výsledkov.

Cítili ste od niektorých hráčov hnev alebo nespokojnosť z finálnej nominácie?