Hamšík? Škriniar? Spoluhráčov poznám len z televízie, tvrdí Tarkovičov žolík

Uplynulú jar strávil v ruskom Achmate Groznyj na hosťovaní, v lete prestúpil z Ružomberka do Baníka Ostrava. LADISLAV ALMÁSI sa v českej najvyššej súťaži rýchlo udomácnil a jeho výkony si všimol aj reprezentačný tréner Štefan Tarkovič. 22-ročný útočník hovorí v rozhovore aj o tom, ako ho posilnil polrok v Rusku, ako vníma fanúšikov Baníka a v čom je iná česká liga ako slovenská najvyššia súťaž.

Očakávali ste reprezentačnú pozvánku?

Už som bol dvakrát medzi náhradníkmi, takže som dúfal, že keď budem podávať dobré výkony, tak mám šancu. Našťastie, posledné tri-štyri zápasy mi vyšli, v Ostrave sa mi celkovo darí. Nehovorím, že som pozvánku očakával, ale mal som pocit, že teraz je na to šanca.

Čo to pre vás znamená?

Nedávno som sa v jednom rozhovore vyjadril, že vlak mi ešte neušiel, stále mám iba 22 rokov. Do reprezentácie treba ísť vtedy, keď je človek stopercentne pripravený na túto výzvu a ja sa teraz tak cítim. Samozrejme, bude to iné prostredie, poznám iba jedného-dvoch hráčov z kádra, takže si budem musieť na to zvyknúť. Veľmi sa však na zraz teším, a chcem si vychutnať každú jednu minútu.

Koho poznáte z reprezentačných spoluhráčov?

Osobne iba Roba Boženíka, Davida Strelca a brankára Františka Placha. Ostatných som videl iba v televízii.

Do Ostravy ste prestúpili v lete a už máte na konte štyri góly, z toho tri ste zaznamenali v posledných troch kolách. Čomu vďačíte za túto produktivitu?

Od prvej minúty pracujeme s trénermi a celým realizačným tímom na tom, aby som bol úspešný. Už v prvých zápasoch bolo cítiť, že by sa mi tu mohlo dariť a po niekoľkých aklimatizačných kolách som sa už na ihrisku cítil výborne. Dal som gól a pripísal som si asistenciu.

Potom prišiel menší gólový útlm, ale aj v tých zápasoch som hral dobre. No a v poslednom čase mi to tam znovu začalo padať. Pracujem tak, ako predtým, makám aj po tréningoch či medzi tréningami, aby som bol čo najlepší. Zdá sa, že tvrdá práca už prináša výsledky.

V druhej polovici minulej sezóny ste hosťovali v Achmate Groznyj. Nastupovali ste zväčša ako náhradník, ale pravidelne na dvadsať-tridsať minút. Čo vám dal tento polrok?

Je to veľká životná skúsenosť. Ruská liga je výborná, a tak som do Ostravy neprichádzal s malou dušičkou. Mal som pocit, že som si svoje miesto zastal i v Rusku a tak som sa nebál českej ligy. Samozrejme, v novom prostredí som potreboval niekoľko zápasov, kým som sa adaptoval, ale to je normálne.

Kde má útočník najťažší osud, v slovenskej, v ruskej či v českej lige?