Kresťanko: Boby nie sú atletika

Pohľad na štadión v Cesane, kde sa budú konať súťaže v boboch, skeletone a sánkovaní. FOTO - TASR/EPA

- Kresťanko skončila v dvojboboch na 30. mieste a štvorbob, v ktorom sedeli všetci traja priekopníci bobového športu na Slovensku spolu s Mariánom Vanderkom, skončil na 24. mieste.

V poolympijskych rokoch sa počet bobistov u nás nerozrástol, paradoxne sa ešte zúžil. Takže v súčasnosti v slovenských farbách preteká šesť zanietencov, ktorí tento šport chcú udržať pri živote za každú cenu. A mnohokrát sa to darí iba vďaka ich veľkému fanatizmu.

"Z toho sú dvaja zranení a dvoch sme vylúčili z družstva, takže nás je naozaj veľmi málo," povedal o súčasnej členskej základni Róbert Kresťanko, 33-ročný rodák z Bojníc. "V Turíne sme prvýkrát štartovali minulý rok, keď bola homologizácia trate. Vtedy tam boli prvé preteky Svetového pohára. Mali sme z toho dobrý pocit. Dráha sa nám nezdala taká nebezpečná, ako sa hovorí. Takže sme ju absolvovali celkom v pohode," spomínal na prvý kontakt s turínskym ľadovým toboganom bývalý desaťbojár, ktorý konvertoval na brzdára v slovenskom dvojbobe i štvorbobe.

Pri spomienke na haváriu počas ZOH 2002, ktorá štvorbob Slovenska odsunula až na 24. miesto, Róbert Kresťanko zdôrazňuje: "Padajú aj väčší majstri športu, ako sme my. No pred tréningmi na turínskej dráhe si veríme, že sa nám to už nestane. Že nebudeme mať takú smolu ako na minulej olympiáde." O boboch tvrdí, že sú dosť komplikovaný šport. "Nie je to atletika, že si zoberiete tretry pod pazuchu a idete si zabehať. Výsledok v pretekoch bobov je závislý od viacerých faktorov. Je tam kopa technických vecí, je v tom veľa tréningu. Prakticky celú zimu ste mimo domova. Na pretekoch alebo tréningoch. Boby potrebujú fanatikov a ľudí, ktorí sú ochotní obetovať im všetko. Bez elánu a chuti bojovať sa tento šport jednoducho nedá robiť," vysvetľoval funkcionár bobového zväzu, ktorý počas celej olympijskej sezóny mal na starosti aj technickú stránku bobov a servis okolo nich.

Milana Jagnešáka aspoň teší, že dostali do spoločnosti krajín, kde boby majú päťdesiat-šesťdesiatročnú tradíciu. Vo Švajčiarsku dokonca storočnú. "My sme si slovenské boby na olympiáde vysnívali pred ôsmimi rokmi," hovorí 36-ročný Jagnešák: "Udržať sa v tejto silnej konkurencii a skončiť na olympiáde niekde medzi 15. až 20. miestom, je veľký úspech. Je to niečo, čo nás poháňa dopredu."