Čarovná moc Bolera. Nesmrteľný tanec žije v pamäti športových fajnšmekrov

Z knihy Antona Zerera Hry a sny

Toto je krásny, romantický príbeh z čias, keď ešte v krasokorčuľovaní padala známka snov - šestka. Definitívne sa vyparila až v roku 2003.

Nové hodnotenie jej služby odmietlo. Šestka nesporne predstavovala isté čaro: keď ju rozhodcovia sporo ťahali, každému bolo hneď zrejmé, že išlo o nesporný vrchol.

Odmeňovali sa ňou zväčša unikátne predstavenia, keď sa na ľade dialo čosi mimoriadne. Najšestkovejší koncert, ktorý sa už nikdy nezopakoval, zaznel na sarajevskej zimnej olympiáde 1984 v súťaži tanečných párov.

Čarovná moc Bolera

Valentínsky deň 14. februára 1984, vypredaná hala Zetra, osemtisíc divákov. Pri televíznych obrazovkách dve a pol miliardy a v britskom kráľovstve nevídaných 24 miliónov.

A najočakávanejšie číslo programu: Maurice Ravel, jeho Bolero a tanečný pár T&D. Francúzsky skladateľ, španielsky tanec, anglickí tanečníci.

„Moje majstrovské dielo? Prirodzene, Bolero. Škoda, že neobsahuje žiadnu hudbu,“ ironicky hodnotil Ravel obrovský úspech jedného zo svojich posledných diel, vyše štvorhodinový balet.

Geniálny hudobný nápad s jednoduchou melódiou, prechádzajúcou z nástroja na nástroj skromne nazval – "jednoduché orchestrálne cvičenie“.

VIDEO: Jazda Torvillovej a Deana na legendárnu skladbu Bolero

V podaní Jayne Torvillovej a Christophera Deana absolútny krasokorčuliarsky zážitok.

Nesmrteľný a úchvatný tanec, ktorý žije v pamäti športových fajnšmekrov, hoci uplynuli už desaťročia. Ba ich zásluhou preniklo Bolero ako videoklip aj do svetových hitparád.

On bývalý gymnasta, ona najprv sólistka na ľade, čo sa nešťastne zaľúbila do svojho partnera Michaela Hutchinsona v športovej dvojici (britskí majstri 1972, 18. miesto na majstrovstvách Európy v tom istom roku).

Rozdelila ich neopätovaná láska. A potom sa v roku 1975 objavil ďalší švárny mládenec Christhoper Dean.

Dohromady ich spojila Janet Sawbridgeová. Kedysi s Davidom Hickinbottomom a neskôr s Johnom Lanom márne naháňala slávnu a sympatickú československú súrodeneckú dvojicu Evu a Pavla Romanovcov, ktorú na primitívnych čiernobielych obrazovkách hltala a zbožňovala celá naša federálna krajina od Ašu až po Svidník.

Janet však otehotnela a pár natrvalo prevzala do svojej opatery Betty Callawayová. A robila s ním zázraky.

Historické chvíle krasokorčuľovania zavanuli z ostrovov v čase, keď si tance zakladali na svojej tradičnej štruktúre, ktorú nemal odvahu nikto nabúrať.

Mix rýchleho s pomalým

Vždy sa striedalo a mixovalo niečo rýchle s čímsi pomalým. Raz vydarená tanečná zmeska, inokedy odvar.

Nottinghamskí tanečníci vstúpili na scénu s niečím úplne iným, priam revolučným a navyše na olympijský ľad položili aj svoje duše.

Bolero v ich tanci pravdy priviedlo do vytrženia aj rozhodcov. Siahali po šestkách ako nikdy predtým a nikdy potom.

Na tú jazdu sa jednoducho nedá zabudnúť. Ako akreditovaný novinár na sarajevskej olympiáde som šestkovú reportáž z haly Zetra nazval Hlas tanca a rád si ju pripomínam na oživenie.

Šesťminútové rozjazdenie vyhradené najlepším tanečným párom. Všetky si opakujú háklivé pasáže.

Poisťováčka a policajt

Len oni dvaja – 26-ročná zamestnankyňa poisťovne Jayne Torvillová a 25-ročný bývalý policajt Christopher Dean z Nottingham Ice Dance Clubu – sa tvária, akoby vôbec nepatrili k sebe.

Každý korčuľuje zvlášť, každý sa sústreďuje v inom rohu. Azda niečo ukrývajú? Kto videl ich voľný tanec na majstrovstvách Európy v Budapešti, tuší, že prichádzajú s niečím nezvyčajným, s novým impulzom.

Je to trochu tajnostkárska rozcvička. Neprezradia v nej nič z voľného tanca. Ešte aj rozohrievanie svalov akoby si pripravili do posledného detailu: každý krúži osobitne, sústreďuje sa, aby neskôr nádherne splynuli v rytme.

Dean si pozorne prezerá ľadovú plochu, na niekorých miestach nahrnie sneh do rýh, a tým sa táto predohra pred očakávaným veľkým predstavením končí.

 „Prichádzame s novým tancom,“ vyhlásil pred Sarajevom tento znamenitý pár, to najlepšie z chýrnej anglickej tanečnej školy.

 „Chceme stvárniť jednu hudobnú tému. Možno vyvolá rozpaky a nedorozumenie, ale zatúžili sme po experimente. Diskusie nás vôbec nerušia. Sme dosť silní, aby sme každého presvedčili na ľade. Trápi nás len jedno: chceme toho povedať vždy tak veľa, máme toľko nápadov, že štyri minúty je pre nás príliš krátky čas.“

O necelých desať mesiacov staršia Jayne partnera doplnila: "Tanec berieme ako veľkú zábavu. Keď tancujeme, akoby sa v nás prebúdzala sopka.“

Vraj obchádzajú pravidlá

Keď po prvý raz pohybom na korčuliach stvárnili hudobné motívy Bolera, stretli sa s vynikajúcim ohlasom.