Futbal a rasizmus. Je fyzické ublíženie menšie ako slovné? (komentár)

Glen Kamara a Ondřej Kúdela.
Glen Kamara a Ondřej Kúdela. (Zdroj: REUTERS)
Stanislav Benčat|16. apr 2021 o 16:40

Hovorí sa, že spravodlivosť je slepá. Slavista Kúdela by bol azda radšej, keby bola hluchá.

Tá fotka obletela svet. Kľačiaci Alexandre Lacazette, ktorý sa pozerá na stojacich futbalistov Slavie. Pražania sa držali za ramená pripomínajúc živú reťaz. Dve gestá, dva odlišné postoje, dve rozdielne chápania udalostí posledného obdobia.

Slavia má za sebou spanilú jazdu Európskou ligou. Vyradila Leicester, poradila si s Glasgow Rangers. A práve dohra zápasu so škótskym klubom ju bude ešte roky mátať.

Obranca Ondřej Kúdela totiž povedal pod rúškom tajomna čosi Glenovi Kamarovi. Čosi, čo nebolo s kostolným poriadkom, keďže si pritom musel zakryť ústa. Čosi, čo z neho vyšlo pod vplyvom emócií. Čosi, čo malo zostať medzi ním a Kamarou.

Dvojsekundová záležitosť však rozpútala peklo. Futbalové i medzinárodné.

Na Britských ostrovoch zmienka, hoc aj o údajnom rasizme, vyvolala obrovskú vlnu nevôle. Ľudia div nevyšli do ulíc a žiadali Kúdelovu hlavu. Pre našinca možno nepochopiteľné. Rovnako ako 10-zápasový dištanc za slová, ktoré nepoznáme.

No a teraz sa vec pozrime z druhej strany. Kúdela, fanúšikovia Slavie, Česi, Slováci a mnohí ďalší z „východného bloku“ neveriacky krútia hlavou.

Primárne riešia zákrok Kemara Roofa na brankára Ondřeja Kolářa, po ktorom tuhla krv v žilách. Kop, ktorý vídame možno v prostredí MMA, nemá s futbalom nič spoločné. Brit zaň dostal štvorzápasový dištanc.

Podlý atak Kamaru na Kúdelu v útrobách štadióna, ktorý nemá čo so zdravým rozumom nič spoločné, bol ohodnotený dištancom na tri zápasy.

Správanie sa Ondřeja Kúdelu vyvolalo diplomatický škandál medzinárodnej úrovne. Na pretrase je dokonca v českej prezidentskej kancelárii.

Pýtate sa, kde je spravodlivosť?

Dobrá otázka. Hovorí sa, že spravodlivosť je slepá. Kúdela by bol azda radšej, keby bola hluchá.

V dnešných časoch je pomaly odsúdeniahodné, keď niekto povie černoch. O ľuďoch tmavej pleti by mal hovoriť ako o Afroameričanoch. V rámci vyjadrenia podpory hnutia Black lives matter si športový svet dlho kľakal na jedno koleno. Alexandre Lacazette a jeho spoluhráči tak spravili aj pred zápasom Slavie. Pražania to odmietli a držali sa za ramená. Sú azda za to menejcenní? Alebo ich máme označiť za rasistov? Veď v základnej zostave boli aj Peter Olyinka a Alexander Bah. A tí bieli nie sú...

Správanie sa Ondřeja Kúdelu vyvolalo diplomatický škandál medzinárodnej úrovne. Na pretrase je dokonca v českej prezidentskej kancelárii.

Jeho tajomné slová uškodili Slavii, futbalu a najmä samotnému hráčovi. Ten bude mať už navždy nálepku rasistu, ktorý pre trest od UEFA prišiel o EURO.

Západ chcel ešte tvrdší trest, východ krúti hlavou. Rozdielnosť kultúr, histórie, pohľadov na vnímanie sveta a reality sa nedá zmeniť ani určiť nejakým trestom.

Žijeme v 21. storočí. Rasizmus v ňom nemá čo robiť. Ale odkedy je fyzické ublíženie menšie ako slovné? Precedens pri vynesení trestov môže byť smerom do budúcnosti veľmi zradný.

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Európska liga»Futbal a rasizmus. Je fyzické ublíženie menšie ako slovné? (komentár)