Keď mu volal skaut z Caroliny, nezdvíhal. Patrik Hamrla si myslel, že si z neho robia dobrý deň

Oh My Hockey|24. okt 2021 o 15:49

Keď sa v druhej polovici júla konal draft do NHL, Patrik Hamrla bol vo viacerých rebríčkoch najvyššie hodnoteným českým brankárom. Zámorskí skauti o ňom vždy mali vysokú mienku, že ho zvolia, bolo takmer isté.

Konečná pozícia však i tak prekvapila. Meno zlínskeho rodáka zaznelo ako 83. v poradí. Skôr prišiel na rad iba jediný Čech, predpovedaná jednotka medzi krajanmi, Stanislav Svozil.

Svoju púť začal v organizácii Carolina Hurricanes.

Hoci veľa chalanov o svojom drafte vie už minúty vopred, Hamrla netušil. „So širšou rodinou sme sedeli pri televízii, postupne tam naskakovali mená. Nemal som nijaké indície, ako to dopadne. Pristálo to na obrazovke a až potom mi volal agent. Aspoň bola moja radosť o to väčšia. Bol to neopísateľný pocit. A tiež to prišlo nečakane, veď voľby Caroliny trvali zväčša dlho, brali si time-outy, takže sme sa na to úplne nesústredili. Ako prvý to na obrazovke uvidel otec.“

Mentor aj vzor

Bývalý extraligový gólman Robert Hamrla prežíval chvíle veľkej radosti. Zo syna vychoval brankára, ktorý má k NHL bližšie ako on už v osemnástich rokoch.

Kedysi by na to ani len nepomyslel. Lepšie povedané – nechcel by pomyslieť.

„On nechcel, aby som išiel do brány, tak som si to musel vyprosíkať. Začínal som ako obranca, ale nemalo to budúcnosť. Vždy ma to ťahalo do bránky, asi hlavne kvôli nemu,“ odhaľuje svoje začiatky Patrik. Otcovi to nevyčíta, chápe ho: „Čo si budeme nahovárať, je to asi najhorší post v kolektívnom športe. Vo futbale čelíte niekedy dvom strelám, v hádzanej si môžete dovoliť pustiť aj 30 gólov a vyhrať. V hokeji však môžete odchytať celý zápas bravúrne a jeden lacný gól vás stojí výhru i priazeň publika.“

Hamrla starší dobre vie, čo obnáša brankársky post. Sám na profesionálnej úrovni odchytal desať sezón, možno odtiaľ pramenila jeho nechuť viesť k tomu syna.

Keď sa však Patrik rozhodol, nestál mu v ceste.

Mladíkovi som vyrozprával príbeh o Erikovi Karlssonovi. Obrancu San Jose Sharks v mladom veku tiež lákal svet pod maskou. Chcel si to vyskúšať v bráne. U otca však nenašiel podporu.

Jonas Karlsson, tiež bývalý zadák, našiel spôsob, ako synovi tento nápad vyhovoriť. Navliekol ho do výstroja, postavil na čiaru a vystrelil mu príklepom do hrude. Ako neskoršie priznal Erik, „argument“ zabral dokonale.

Hamrla reagoval smiechom. „Mám šťastie, že si otec tento príbeh nikdy neprečítal. Ale nie,“ pokračoval vážnejším tónom, „vždy som uňho našiel podporu, nikdy nemal podobné drastické maniere.“

Práve jemu vďačí Patrik za dôležité základy. Stal sa mu vzorom, a to nie len hokejovým. Dodáva, že svojho otca obdivuje aj po ľudskej stránke.

Základy mal, no tie nestačili. Veci navyše si do talónu pridával sám. Drina mu nikdy nebola cudzia, čo sa prejavilo aj na hodnoteniach kempu.

Novinári sa zhodovali, že mladík zaujal vynikajúcou pracovnou morálkou.

Zmena v rýchlosti

Hamrla si dres Hurricanes obliekol po prvý raz. Na samom začiatku jeho prípravy s tímom bol kemp nováčikov. Český gólman sa dostal aj do zápasového vyťaženia. Nastúpil proti Tampe Bay Lightning a dokázal zvrátiť prehru po riadnom hracom čase.

„Musím sa priznať, že som bol nervózny. Veľmi dlho som nechytal, naposledy za Karlové Vary vo Vítkoviciach, asi vo februári. Hneď som dostal veľký zápas, náročný, veď na turnajoch mladíkov sa chcú všetci ukázať, tým pádom sa hrá vo vysokom tempe, hráči majú veľkú kvalitu,“ spomína talentovaný brankár. „Chytal som v poslednej tretine proti Tampe Bay, prehrávali sme 4:5. Napokon som nedostal gól a prehrali sme až po nájazdoch. Bolo to neskutočné, rýchlosť hokeja, aká je tu, som ešte nezažil. Je to aj malým klziskom, aj energiou chlapcov. Bola to pre mňa ohromná skúsenosť.“

Na zámorský štýl si musí ešte chvíľu zvykať. Po prvých skúsenostiach z kempu začal zarezávať v juniorskej súťaži.

„Tunajší hokej je náročnejší v tom, že je tu málo priestoru, preto puk môže priletieť odkiaľkoľvek. Hráči to chápu, využívajú to, v Európe je na všetko o niečo viac času. Povedal by som, že mi viac vyhovuje tunajšie klzisko, určite si nesťažujem,“ hodnotí.

Keď Hurricanes vydali oficiálnu súpisku na kemp a figurovalo v ňom meno Hamrlu, českí fanúšikovia zostali príjemne zaskočení. Nehovorilo sa o tom, no pre Patrika nešlo o žiadne prekvapenie.

„Vedel som to dlho vopred,“ hovorí o svojej účasti v hlavnom prípravnom kempe, „ale pre problémy s covidom sme riešili, či tam poletím z Česka, alebo z Kanady, kde som od polovice augusta mal kemp s tímom Rimouski. Keďže bola Kanada zatvorená, letel som z Česka.

Bol to v prvom rade neskutočný, neopísateľný zážitok. Už len prejsť draftom bol splnený sen. To, že ma hneď prvý rok pozvali na kemp a chceli vidieť, ako vyzerám a pracujem na ľade i mimo neho, bol ďalší nezabudnuteľný dodatok k tomu. Bolo pre mňa ohromne motivujúce vidieť to prostredie i prístup hráčov NHL k hokeju, veď sme boli v tej istej šatni, v ktorej býva A-tím. Každý deň bol neuveriteľný a každý deň som si užíval to, že môžem do tej šatne vojsť a byť súčasťou takej organizácie.“

Pomohol mu Nečas

Hamrla je v zámorí úplným nováčikom. Doteraz sa zdokonaľoval v Česku, no pochopil, že je čas prepnúť sa na novú úroveň.

Preto sa mu zišla pomocná ruka, ktorú mu podal Martin Nečas. Jediný krajan v službách Hurricanes je tiež stále mladým hokejistom, no ako v šatni, tak v prostredí Caroliny je dávno doma.

„Snažil sa mi so všetkým pomôcť, vyzdvihoval ma na hoteli, vozil ma na tréningy a veľmi mu za to ďakujem, keďže moja angličtina ešte nie je tak plynulá,“ potvrdil Hamrla.

Stretol sa so všetkými hviezdami Hurricanes a mal možnosť pohovoriť si s Frederikom Andersenom i Anttim Raantom. „Mal som to šťastie,“ hovorí skromne. „Zistil som, že sú to obaja veľmi sympatickí chlapi. Tréning i debatu s nimi som si veľmi užil.“

A ako sa cítil, keď naňho leteli projektily z hokejky Sebastiana Aha či Andreja Svečnikova?

„Bol som rád za každý zákrok, tréningy som bral tak, že nemám čo stratiť a každý chytený puk ma posunie. Keď si pripomeniem, že som bol na tréningu s takými hráčmi, ešte teraz z toho mám zimomriavky, veď v mojom veku nie ste na tréningu NHL každý deň. Tím Hurricanes má veľa mladých hráčov s obrovským potenciálom. Tie dni, čo som s nimi trénoval, boli na nezaplatenie. Snažil som sa chytať, ako to viem z Európy a užiť si to, na kemp som išiel s nastavením, že nemám čo stratiť.“

Nestratil. Sebadôveru mu ešte viac zdvihol pozitívny feedback od trénerov Caroliny. Zmluvu zatiaľ nemá, stále je na to čas. Priznal, že sa s vedením o nováčikovskom kontrakte ešte nebavil. Jeho miesto je momentálne v elitnej kanadskej juniorke.

Pod drobnohľadom v juniorke

Hamrla bol nedávno draftovaný do QMJHL tímom Rimouski Océanic, kde svoju juniorskú kariéru strávil Sidney Crosby. Po úvodných piatich dueloch v ich drese má na konte solídne tri výhry.

Práve víťazstvá v quebeckej súťaži vypovedajú viac ako percentuálna úspešnosť. Tú má na úrovni 89,3%.

„Je to veľmi ofenzívna súťaž, chlapci sú schopní vymýšľať všemožné akcie,“ opisuje Hamrla štýl hokeja v QMJHL. „Je to pre mňa nový spôsob hokeja i života, žijem v rodine, čo je iné ako v Európe. Hokejovú stránku si užívam, v Kanade sa predsa hrá najlepší hokej na svete. Aj zázemie je neuveriteľné, v Quebecu sú veľké haly, chodia tisíce divákov, ľudia tu hokej milujú a je to cítiť.“

Útočne ladenej lige prispôsobuje aj svoje osobné ciele.

„Keďže je táto súťaž veľmi ofenzívna, nemôžem si idealizovať štatistiky. Na prvom mieste sú výhry. Chcem podávať čo najlepšie výkony, priblížiť sa k zmluve v NHL, aby som v ďalšom roku mohol chytať na farme. To je môj osobný cieľ.“

Žije vo francúzskom svete. V šatni aj na ulici počuje zväčša francúzštinu a ťažký jazyk je preňho španielskou dedinou. Učí sa po anglicky, z francúzštiny použije len to, čo sa naňho v Québecu nalepí.

So životom v cudzej rodine sa zatiaľ zžíva.

„Je to dosť ťažké. Hlavný jazyk je tu francúzština, ja to neviem vôbec. Aj život v cudzej rodine je nezvyk, ale je to tu tak nastavené, budem sa musieť prispôsobiť. V prvom rade si užívam, že som sa sem dostal a môžem tu hrať. Snažím sa s tunajším prostredím a spôsobmi zžiť,“ vysvetľuje. Odchod z domoviny však ani na sekundu neoľutoval.

Má na zreteli cieľ, z ktorého kúštik ochutnal na prípravnom kempe.

Oddych na programe dňa nebol ani po jeho skončení. Hamrla si musel čo najrýchlejšie zbaliť veci a pripojiť sa k tímu Rimouski. „Nie je to nič jednoduché, zažívam hektické obdobie,“ uznáva. „Je to zmena, veci sa dejú rýchlo, ale snažím sa sústrediť v prvom rade na hokej. Brána a puky sú všade rovnaké.“

Prvú sezónu v zámorí otvoril český talent solídne. Mladík vie, že zápasová vyťaženosť stojí len na jeho výkonoch. Draftom prešiel, aby chytal. Je v mužstve s vysokými ambíciami a ak príde úspech, chce byť jeho kľúčovou súčasťou.

Zároveň je pod drobnohľadom Caroliny. Hneď po prvom zápase mu gratulovali k výhre, pozorne ho sledujú. Ako vraví, už v kempe vycítil ich dôveru. Jeho ďalším cieľom je nestratiť ju.

Záhadné rumunské číslo

Ktovie, kde by bol dnes Patrik Hamrla, keby sa neurovnalo nedorozumenie z jeho cesty z dovolenky. Zazvonil mu mobil a na displeji sa zobrazilo číslo s rumunskou predvoľbou.

Bol to európsky skaut Caroliny. A tak sa zrodil Hamrlov prvý preddraftový rozhovor s klubom, ktorý si ho napokon vybral.

„Pochopiteľne som netušil, že je to on, povedal som si: „Vole, zase sa niekto nudí a hrá sa s telefónom.“ Po prvý raz som mu to teda nezdvihol, a tak mi musel napísať do správy, že je skaut Caroliny. Napokon to, našťastie, dopadlo dobre, dokonca až tak, že práve oni si ma vybrali.“

Ak by si mal staviť na jeden klub, neboli by to Canes. Jeho vnútorný pocit mu našepkával, že sú kluby s vyšším záujmom – aspoň tak to vycítil z diania okolo jeho osoby pred draftom.

Vlani si vyskúšal tri rôzne české súťaže na rozličných vekových úrovniach. Chytal za štyrmi rôznymi defenzívami, neprežil teda ľahký rok. Na majstrovstvách sveta do 18 rokov šokujúco nedostal ani jeden štart.

Dokonca sa bál scenára, že by vôbec nemusel byť draftovaný.

Napokon – na prekvapenie väčšiny – bol vybraný už ako druhý Čech.

„Tretie kolo je znamením, že o mňa Carolina mala ozajstný záujem, ale mne nešlo o umiestnenie. Aj keby som bol vybratý ako posledný, tešil by som sa z toho rovnako,“ dodáva Hamrla.

„Pred draftom som sa riadil mottom, že je vždy lepšie počítať s tým, že sa to nepodarí, a potom byť o to radostnejší. Nakoniec to dopadlo lepšie, než som čakal,“ uzatvoril.

Zdroje obrázkov: Súkromný archív P.H.

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»Keď mu volal skaut z Caroliny, nezdvíhal. Patrik Hamrla si myslel, že si z neho robia dobrý deň