Dúfa, že sa nik neurazí. Kedysi sme mali v lige väčšie osobnosti, tvrdí Čontofalský

BRATISLAVA. Niekdajší brankár slovenskej futbalovej reprezentácie Kamil Čontofalský prezradil, že zo svojej profesionálnej kariéry si najradšej spomína na obdobie rokov 2004-2008.

V tom čase si vybojoval post jednotky v národnom tíme a darilo sa mu aj na klubovej úrovni v ruskom klube Zenit Petrohrad.

Zlomový zápas bol v Rusku

"Čo sa týka reprezentačnej kariéry, najradšej spomínam na éru za trénera Dušana Galisa (2004-2006). Prebojovali sme sa vtedy do baráže o postup na MS 2006 proti Španielom," uviedol 39-ročný rodák z Košíc pre agentúru SITA.

"V skupine sme mali veľmi silné Portugalsko, skončili sme druhí, predbehli sme Rusko, kde som vtedy pôsobil. O dva roky neskôr sme so Zenitom Petrohrad po 24 rokoch vyhrali tamojšiu ligu, následne o pol roka aj Pohár UEFA a vzápätí Európsky superpohár. Sú to úspechy, na ktoré človek nikdy nezabudne," priznal.

Čontofalský bol v kvalifikácii o postup na MS 2006 do Nemecka oporou slovenského mužstva a práve duel v Rusku, kde Slovensko uhralo priaznivú remízu 1:1, bol pre Čontofalského zlomový z pohľadu reprezentačnej kariéry.

"Spomínam si, že som vtedy ani nemal nastúpiť. Medzi tri žrde mal ísť Miroslav König, ale nejako sa pred zápasom necítil. Ja som tam bol v pozícii dvojky. V deň zápasu mi tréner povedal, že budem chytať a bol som len rád. Mal som trošku výhodu, že som poznal ruských hráčov," uznal.

Zenit je už veľkoklubom

Účastník OH 2000 v Sydney v spomenutom stretnutí v Moskve za stavu 1:0 chytil pokutový kop domáceho Andreja Karjaku. Tesne pred koncom zápasu Róbert Vittek zabezpečil Slovákom zisk bodu.

"Pamätal som si Karjaku, keď hrával za Krídla Sovietov a videl som ho asi dvakrát kopnúť penaltu takýmto spôsobom. Preto som zostal stáť v strede bránky. Mal som aj šťastie. Bolo to však celkovo pekné obdobie, vyhýbali sa mi zranenia. Škoda, že sme v tej spomenutej baráži dostali práve Španielov. Možno by sme sa dostali aj na MS," vravel držiteľ 34 štartov v reprezentačnom drese.

Najdlhšie obdobie kariéry strávil Čontofalský k Zenite Petrohrad (2003-2009). Dovolil si menšie porovnanie vtedajších čias so súčasnosťou.

"Dnešný Zenit je úplne iný klub než vtedy, keď som tam prišiel. Je to už 14 rokov. V súčasnosti je niekde inde, stal sa z neho veľkoklub európskeho formátu. Samozrejme, Zenit má vždy tie najvyššie ambície a keď sa nezíska titul, je to, pochopiteľne, veľké sklamanie."

"Navyše, keď nepostúpi ani do Ligy majstrov a skončí v domácej súťaži na treťom mieste, ako v minulej sezóne, je to pre klub veľmi zlý ročník," myslí si Čontofalský.

Brankári musia viac využívať nohy

Bývalý hráč českých klubov Bohemians 1905 a Slavia Praha či cyperského AEL Limassol si s odstupom rokov všimol aj odlišnosť v kvalite ligovej súťaže v Česku a na Slovensku v porovnaní s obdobím, keď začínal.

"Hlavný rozdiel vidím v tom, že v českej ako aj slovenskej lige behali kedysi po trávnikoch väčšie osobnosti. Bolo z čoho vyberať. Boli tam lepší hráči, futbalovejší. Dnes sú to prevažne atléti, ktorým občas zavadzia lopta. Dúfam, že sa nikto neurazí," uviedol Čontofalský.

"Samozrejme, aj v dnešných časoch sú talenty, ale je ich omnoho menej. Keď som bol mladší, tak generáciu hráčov starších odo mňa som vnímal ako pánov futbalistov. V každom ligovom mužstve boli dve-tri megaosobnosti. Dnes sa to vidí málokde," skonštatoval.

Špeciálne sa pristavil aj pri brankároch. "Štýl súčasných brankárov je úplne iný. Začínal som ešte v období, keď sa mohla chytať malá domov. Dnešný gólman rieši 80 percent situácií nohami. Kto to nevie a nedokáže čítať hru, nemá v dnešnom futbale absolútne žiadnu šancu."

"Za mojich čias chytávali prevažne skúsení brankári a čím boli skúsenejší, tým boli lepší, pretože držali a organizovali obranu pred sebou. Dnes je to najmä o kopacej technike, čítaní hry a prehľade," uzavrel pre agentúru SITA Kamil Čontofalský.