Štvrtok, 24. júna, 2021Meniny má Ján

Slafkovský: Ramsay by si už mohol užívať oddych. Veľmi som si ho obľúbil

Juraj Slafkovský na MS v hokeji 2021. (Autor: TASR)
Patrik Fotta|5. jún 2021 o 18:30

Bol prekvapený z toho, aký veľký profesionál je Ramsay.

Na MS v hokeji 2021 na seba pútal obrovskú pozornosť. Hral odvážne. Vypracoval si viacero veľkých šancí. Svojimi prihrávkami neraz zaskočil súperov.

Najmladší hráč vo výbere Craiga Ramsayho na šampionáte v Rige nedal gól a nepripísal si ani asistenciu. Aj napriek tomu hokejových odborníkov zaujali jeho výkony v slovenskom drese. „Je skvelé, že vďaka MS o mne alebo o Šimonovi Nemcovi vedia už aj ľudia v Amerike, ktorí sa pohybujú okolo hokeja. Pred budúcoročným draftom nás to môže posunúť v rebríčku nahor,“ povedal v rozhovore pre Sportnet JURAJ SLAFKOVSKÝ.

O čom sa v rozhovore dočítate?

Čo vraví na slová Jána Lašáka o tom, že tímu chýbalo sebavedomie?

Ako vníma trénera Craiga Ramsayho?

V ktorých činnostiach mali mladí Slováci na MS najväčšie rezervy?

Čomu pripisuje vysoké prehry so Švajčiarmi, Čechmi a Američanmi?

S ktorým spoluhráčom sa mu hralo najlepšie?

Berie si otcove rady k srdcu?

Aký si dal hlavný cieľ do nasledujúcej sezóny?

Aká bola cesta z Rigy na Slovensko?

Och. Trochu dlhá, ale dalo sa to zvládnuť. Všetko bolo v poriadku. Lietadlom sme sa dopravili do Bratislavy, potom sme sa presunuli do Piešťan a odtiaľ som cestoval domov do Košíc aj s otcom. Po dlhom čase som sa s ním mohol osobne porozprávať. Cestou sme stihli prebrať všetko možné.

Komunikovali ste s rodičmi aj počas šampionátu?

Popravde, po prvých dvoch zápasoch na MS (proti Bielorusku a Veľkej Británii, pozn. red.) som nebol spokojný so svojimi výkonmi. V takých prípadoch radšej nekomunikujem s rodičmi, aby som nešíril zlú náladu. Iba si napíšem s otcom. Vtedy ma zvykne povzbudiť.

Inokedy je to zas naopak. Keď mám dobrý pocit zo svojej hry, otec mi povie, že to až také super nebolo. Zvykneme mať opačné názory (smiech). Som však veľmi rád, že ma aj s mamou podporujú a vždy sa ma snažia povzbudiť.

Zvyknete si zobrať otcove rady k srdcu?

Som typ človeka, ktorý si nechá poradiť zo všetkých strán. Zvlášť od otca, ktorý hokej veľmi detailne sleduje, odkedy som ho začal hrať. Chodil na zápasy v Košiciach aj po celom svete. Niečo sa na nich naučil a má výborný prehľad.

Ako vás ovplyvnili turnaje v Kanade a USA, na ktoré ste aj s otcom chodili ešte ako dieťa?

Boli to pre nás veľké skúsenosti na to, akí malí sme vtedy boli. Naučili sme sa rýchlo adaptovať na nové prostredie a dorozumieť sa v cudzom jazyku. Zároveň som mohol vidieť, ako je na tom konkurencia z celého sveta. Najmä v Kanade a Amerike.

Je obrovské plus, keď môžu mladí chlapci po klubovej sezóne okúsiť hokej v zahraničí a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Či už na nejakom turnaji alebo v rámci kempu.

Aké jedlo nesmie chýbať, keď sa po dlhom čase vrátite domov?

Zbožňujem zemiakový šalát od mamy. To je moja srdcovka. Mohol by som ho pokojne jesť aj celý rok (smiech). Na obed si ho dáme asi klasicky s rezňom. Ja ho mám však rád aj úplne bez ničoho, len tak s chlebom.

V jednej sezóne sa vám podarilo splniť si dva kariérne sny. Koncom decembra ste si zahrali na juniorskom šampionáte a nedávno na MS v Rige. Čo vám to dalo?

V prvom rade som si chcel šampionát užiť. Bolo úžasné dostať sa na MS a zahrať si proti skúseným hráčom, ktorý už veľa dokázali. Dalo mi to najmä mnoho skúseností. Posunulo ma to dopredu. Veľa som sa rozprával aj s našimi trénermi, najmä s Craigom Ramsaym, ale aj ostatnými. Naučili ma toho naozaj dosť aj za relatívne krátky čas.

Tréner Craig Ramsay a Juraj Slafkovský počas zápasu Slovensko - Švédsko na MS v hokeji 2021. (Autor: TASR)

Aký dojem na vás urobil Kanaďan Ramsay?

Bol som prekvapený z toho, aký veľký profesionál je. Klobúk dole, že ešte stále trénuje, hoci by si už mohol pokojne užívať oddych po vynikajúcej hráčskej a trénerskej kariére. Priznám sa, že som si ho obľúbil. Vo veľa veciach mi poradil. Zároveň zlepšil herný prejav reprezentácie v porovnaní s minulými rokmi.

V Rige ste odohrali šesť zápasov. Vytvorili ste si množstvo gólových príležitostí a ukázali ste na svoj vek aj výborný prehľad v hre. Mrzí vás, že ste si nepripísali žiaden kanadský bod?

Priznám sa, že som bol zaskočený z toho, keď som si po zápase pozrel, koľko dobrých príležitostí som si dokázal medzi mužmi vypracovať. Jedna lastovička však leto nerobí. Musím na sebe ešte veľa pracovať. Keby sa mi podarilo streliť na MS gól, bolo by to ešte krajšie. Verím, že som si niečo ušetril do budúcich rokov.

V ktorom zápase na turnaji ste sa cítili najlepšie a naopak, ktorý súper vám nesedel?

Najviac mi herne vyhovovali Švédi. V zápase proti ním som vytvoril najviac šancí. Rovnako dobre sa mi hralo aj proti Dánom a Čechom. Hoci to výsledkovo tak nevyzeralo, ale myslím si, že aj s Američanmi sme dokázali v druhej a tretej tretine držať krok. Postupne v zápase sme sa dokázali prispôsobiť ich tempu hry.

Najmenej mi vyšiel úvodný zápas proti Bielorusku. Mal som v ňom asi väčšiu nervozitu. Necítil som sa úplne komfortne od prvého striedania a viezlo sa to so mnou celý zápas. Dôležité však bolo, že sme dokázali vyhrať.

Šampionát ste začali vo štvrtej formácii. Postupne vás tréneri zaraďovali vyššie. Hrali ste dokonca aj v prvom i druhom útoku. Dokázali ste sa prispôsobiť aj zmene úloh?

Keď som hral vo štvrtej formácii, bolo našou hlavnou úlohou neinkasovať. O góly sa starali prvé dva útoky. Keď ma zaradili vyššie a hral som aj presilovky, chcel som tímu pomôcť aj gólom. Žiaľbohu sa to nepodarilo. Stále ma to trochu mrzí. Časom to však prejde.

V ktorom útoku sa vám hralo najlepšie a s kým ste si na ľade najviac rozumeli?

Veľmi dobre sa mi hralo s Dávidom Bucom vo štvrtej formácii. Dokázali sme si vytvoriť obrovské množstvo šancí. Vo vyšších útokoch sa mi hralo výborne s Peťom Cehlárikom. Sadli sme si aj ľudsky. Stali sme sa kamarátmi. Je to skvelý hráč do kombinácie. Nie nadarmo bol najproduktívnejším hráčom šampionátu.

Po troch výhrach na turnaji s Bieloruskom, Veľkou Britániou a Ruskom prišla vysoká prehra 1:8 so Švajčiarskom. Tréneri vás v tom zápase nechali oddychovať. Aké pre vás bolo sledovať z tribúny trápenie vašich spoluhráčov?

Ak by to bolo na mne, chcel by som hrať v každom zápase. Na druhej strane som chápal, že tréneri chceli dať príležitosť viacerých hráčom. Proti Švajčiarom nám veľa vecí nevychádzalo. Hlavami sme možno ešte boli pri predošlej výhre nad Ruskom a nemysleli sme na to, že hráme so Švajčiarmi a tiež potrebujeme vyhrať.

Nezhoršila sa po jednoznačnej prehre nálada v šatni?

Práve naopak. Povedali sme si, že nás to nabudí. Ľudia asi čakali, že po takej prehre zrejme neukážeme v ďalšom zápase s Dánmi dobrý výkon. Osobne mám pocit, že nám to pomohlo. Ukázalo sa to aj v zápase so Švédskom, ktorý sme tesne prehrali. Bolo to len o jednom góle. Ak by sme ho dali za stavu 1:1, už by sme to dotiahli do víťazného konca.

V poslednom zápase skupiny s Čechmi ste už mali istotu štvrťfinále, kde sa Slovensko prebojovalo po ôsmych rokoch. Napriek tomu prehra 3:7 zrejme potvrdila, že mužstvu chýbali konzistentnejšie výkony.

Na obranu nášho tímu musím povedať, čo asi málo ľudí vie, že Česi pred zápasom vystriedali kompletné dva útoky. Mali teda čerstvých hráčov. My sme naopak boli po ťažkom víkende a náročných zápasoch s Dánmi a Švédmi. Jeden deň na oddych po takýchto zápasoch je málo. Nemôžeme sa však na to vyhovárať. Česi na nás jednoducho vybehli hneď od začiatku a prekorčuľovali nás. Za seba môžem povedať, že ku koncu som už cítil veľkú únavu.

Aká bola psychika mužstva pred štvrťfinálovým duelom s USA?

Verili sme, že môžeme postúpiť ďalej. Do toho duelu sme nešli s ničím iným. Viacerí starší chlapci vraveli, že to je asi už ich posledná akcia s reprezentáciou a bolo by pekné spraviť úspech. Vieme, že Slovensko nepostupuje každý rok do play off na MS a aj preto sme chceli ísť čo najďalej. Navyše v týchto zlých časoch sme chceli priniesť na Slovensko dobrú náladu. Žiaľ, nevyšlo to.

Juraj Slafkovský vo štvrťfinále proti USA. (Autor: TASR)

Ján Lašák sa počas priameho prenosu štvrťfinálového zápasu vyjadril, že tímu chýba sebavedomie. Čo bolo z vášho pohľadu hlavnou príčinou prehry s Američanmi?

V prvej tretine nám dali tri góly a to im určite dvihlo sebavedomie. Navyše tam bolo nepotrestané pichnutie Romana. Aj to im zahralo do karát. Keď sme znížili na 1:3, znervózneli a začali vyhadzovať puky. Miestami už mali na mále a keby sme pridali aj druhý gól, bol by to iný zápas.

Tri zo štyroch prehier na šampionáte (1:8 so Švajčiarmi, 3:7 s Čechmi a 1:6 s USA) boli o štyri alebo o viac gólov. Čomu to pripisujete?

Sčasti neskúsenosti. Ak môžem hovoriť za mladých, v našich kariérach sme sa doposiaľ nestretli so zápasmi, v ktorých by proti nám stálo tak veľa starších a kvalitných hráčov. Je to obrovský rozdiel, keď proti vám stojí dvadsať hráčov z NHL, ktorých ste dovtedy videli len v televízii. Aj preto sme napríklad proti Američanom boli prvú tretinu vyhúkaní. Potom sme ale zistili, že sa s nimi dá hrať hokej.

V čom okrem neskúsenosti ste ešte z vášho pohľadu mali najvýraznejšie rezervy?

Myslím si, že problémy robilo do istej miery aj zakončenie a čítanie rôznych herných situácií. Starší a skúsenejší hráči vedia niektoré momenty lepšie prečítať a predvídať. Z toho pramenilo aj zopár gólov, ktoré sme dostali.

Vaše výkony neušli pozornosti hokejových expertov na Slovensku aj v zahraničí. Vnímali ste zvýšený záujem už počas šampionátu?

Je skvelé, že vďaka MS o mne alebo o Šimonovi Nemcovi vedia už aj ľudia v Amerike, ktorí sa pohybujú okolo hokeja. Pred budúcoročným draftom nás to môže posunúť v rebríčku nahor. Keď sa nejaký skaut pozrie na súpisku tímu, ktorý hrá na MS, a vidí tam mladého hráča určite si ho pozornejšie všíma ako tých starších, ktorých už dobre poznajú.

S akým cieľom pôjdete do nasledujúcej sezóny, v ktorej vás čaká draft do NHL?

Jednoznačne by som chcel vo Fínsku hrávať za mužov v TPS Turku. Ideálne by bolo, ak by som presvedčil svojimi výkonmi trénerov natoľko, aby ma zaradili do prvých troch formácií. Na nič iné zatiaľ nemyslím. Dám si teraz chvíľu pauzu a potom sa vrhnem opäť do tréningov. Chcem sa zlepšiť predovšetkým v zakončení a zapracujem aj na rýchlosti.

Ako bude vyzerať váš program v najbližších dňoch?

Chcem si chvíľu oddýchnuť od hokeja. Nikdy som si nepredstavoval, že budem už v sedemnástich rokoch hrať hokej na mužskej úrovni. Veľmi však neobsedím a neprekvapilo by ma, keby som sa už v pondelok našiel aj s nejakou partiou na ľade. Všetko je možné (smiech).

Komu by ste dopriali titul majstra sveta z tímov, ktoré postúpili do semifinále?

Najviac som to prial nám, takže prevláda vo mne určité sklamanie. Najbližšie mám k Fínom, hoci sa do ich národného tímu nedostal nikto od nás z Turku. Potešilo by ma, keby vyhrali práve oni. Dopadnúť to však môže akokoľvek, keďže šampionát bol od začiatku plný prekvapení. Pokojne to môžu vyhrať aj Nemci. Z ich tímu som v kontakte s Johnom Peterkom, s ktorým som si zahral v Salzburgu.

Patrik Fotta pôsobil 6 rokov v denníku Korzár ako športový redaktor. Píše predovšetkým o hokeji, hádzanej, basketbale, či atletike. Ako reportér sa zúčastnil na MS v hokeji 2019 a šesťkrát na Medzinárodnom maratóne mieru.

Súvisiace články