BRATISLAVA. Je teplý podvečer, ručička na teplomeri ukazuje okolo 30 stupňov. Na parkovisku pred atletickým štadiónom na Mladej garde sa stretávame s najrýchlejším slovenským šprintérom Jánom Volkom.
Kým on nesie v rukách prekážky na trénovanie, jeho trénerka Naďa Bendová si vychutnáva zmrzlinu. Pri otázke, či je dovolená pred tréningom, sa pousmeje.
Volko hneď poznamená, že on žiadnu nemal. Na ich tvárach je úsmev a pohoda.
Necítiť žiadny stres, hoci o pár dní ich čaká vrchol sezóny - majstrovstvá Európy v Berlíne.
Rozhovorov a príbehov o najrýchlejšom Slovákovi bolo v poslednom období dosť. Ako to však vyzerá na jeho tréningoch?
Teraz som ešte frajer, ale to sa zmení
Tréningová skupina manželov Bendovcov sa zloží pod stromy, ktoré vytvárajú príjemný chládok. Na tréningu je niekoľko talentovaných atlétov, ktorých má na starosti bývalý atlét a bobista Andrej Benda.
Volko sa zatiaľ prezlieka do tréningového úboru. Nie je ničím výnimočný. Na sebe má sivé tričko, čierne elastické šortky a modré bežecké tenisky.
„Nadi, môžeme začať?“ pýta sa 21-ročný šprintér svojej trénerky.
Po kladnej odpovedi si to namierime po tartane okolo trávnatého ihriska. Na jednej strane je pustený zavlažovací prístroj, na druhej hrá zase otec so synom bedminton.
V areáli sa pripravuje ďalších približne tridsať športovcov.
Volkovi nerobí problém rozprávať sa ani počas výklusu. "Je to iné, ako keď spolu sedíme pri stole so zapnutým diktafónom. Teraz sme tréningoví partneri, čo cítiť pri jeho odpovediach," priznáva autor Juraj Berzedi. (Autor: SME - Jozef Jakubčo)
„Dnes to bude ľahký tréning. Teraz už nič nenatrénujeme, môžeme len niečo pokaziť. Rozcvička bude trvať minimálne pol hodiny,“ hovorí Volko.
Rozprávanie počas výklusu mu ťažkosti nerobí. Je to iné, ako keď spolu sedíme pri stole so zapnutým diktafónom. Teraz sme tréningoví partneri, čo cítiť pri jeho odpovediach.