Pardavý: Je to paradox. Tak dobre sme hrali naposledy vo Vancouvri

Proti Kanade slovenskí hokejisti inkasovali rozhodujúci gól necelé dve sekundy pred koncom. Proti Nemecku vyhrávali 112 sekúnd pred záverom tretej tretiny 2:1, ale prehrali. Čím si to vysvetľujete?

Je neuveriteľné, čo sa stalo v posledných dvoch zápasoch. Po Kanade boli smutní diváci i hráči. Po Nemecku sú smutní, ale aj nahnevaní. Taký zápas si hráči nemali nechať ujsť. Matematika hovorila, že aj bod by niečo riešil. Teraz to nemáme už vo svojich rukách. Musíme rátať a dúfať, že sa stane zázrak.

Je náhoda, že Slováci stratili dva zápasy v posledných sekundách?

Niekto hovorí, že keď sa to stane viackrát, nie je to náhoda. Šampionát zo slovenského pohľadu je zvláštny. Mohli sme mať bod s Fínskom. Urobili sme malú chybu, možno tam bol aj faul.

S Kanadou sme mali získať minimálne bod. S Nemeckom tri. Dali sme dva góly v presilovkách, ale chýbal tretí. Pri power-play si Draisaitl po buly prikopol puk nohou. Hra mala byť prerušená. Viaceré detaily hrali proti nám.

Už ste zažili niečo podobné vo svojej hokejovej či komentátorskej kariére?

Ešte sa mi nestalo, aby som na komentátorskom stanovišti onemel. A to robím túto prácu už štrnásty rok. S Kanadou to bolo také ťažké, že človek nevedel, čo má hovoriť.

S Nemeckom to bolo ešte horšie, lebo sme zápas strácali ešte horším spôsobom. To, že som onemel dva zápasy za sebou, sa mi ešte v televízii nestalo. Človek vtedy nevie, čo má hovoriť.

Reakcie hráčov po vyrovnaní na 2:2 boli rozporuplné. Niektorí hovorili o udržaní remízy, iní chceli rozhodnúť. Bola tam nedostatočná komunikácia?