SOČI. Lúčiaci sa Pavol Hurajt patrí medzi biatlonistami medzi najlepších strelcov. Potvrdzoval to aj počas zimných olympijských hier v Soči i v minulosti na rôznych pretekoch. Kariéru ukončil stopercentnou streľbou v sobotňajších pretekoch mužských štafiet.
Hurajt zatiaľ nevie, čo bude robiť po skončení kariéry. Pokojne by však mohol byť aj trénerom streľby v biatlone.
"Chalani mi vštepili jednu myšlienku, či by som si nevyskúšal súťažnú športovú streľbu a išiel do Ria de Janeiro na olympijské hry v roku 2016. Musím sa spýtať Joža Gönciho, aké tam majú vlastne disciplíny a čo by som mohol skúsiť," smial sa Pavol Hurajt.
Recept na streľbu je podľa jeho slov jednoduchý: "Je to v hlave. Kto nevie strieľať, nikdy sa to nenaučí. Je potrebné mať dobrú psychiku, aby vám išla streľba. V biatlonovom poli sú dobrí, priemerní a náhodní strelci."
Rodák z Popradu absolvoval v Soči svoje tretie ZOH. Najviac sa mu darilo vo Vancouveri 2010, kde získal bronz v pretekoch s hromadným štartom, skončil piaty v individuálnych pretekoch, siedmy v rýchlostných pretekoch a šestnásty v stíhačke. Je jediný mužský biatlonista zo Slovenska s cenným olympijským kovom.
"Keď som išiel na stupne, dával som si pozor, aby som sa nepotkol a nespadol. To bolo jediné, na čo som vtedy myslel. Potom som si užíval vlajku na stožiari a tlieskajúcich ľudí," spomína na kanadské dekorovanie bronzom pred štyrmi rokmi. Medailu má odloženú doma na čestnom mieste.
"Šport mi priniesol úspechy i neúspechy. Patrí to všetko k nemu. Raz je športovec hore, potom zasa dole. Najkrajšie spomienky mi zostanú na Vancouver a bronzovú medailu. Tú mi už nikto nevezme," tvrdí Pavol Hurajt.