Hrbatý sa obáva chrápania, chýba mu Eritrea

BRATISLAVA 4. augusta (SITA) - Slovenský tenista Dominik Hrbatý v pondelok zhodou okolností presne v deň svojich menín cestuje na tretie OH v kariére. V Sydney 2000 prehral v 1. kole s Chorvátom Ivanom Ljubičičom a v Aténach 2004 podľahol v 2. kole Američanovi Taylorovi Dentovi. "Každý sníva o medaile. Ja nie som výnimkou. Druhá vec je, či to v mojom prípade momentálne patrí medzi splniteľné sny. Na športe je však pekné aj to, že sa môžu diať veci, ktoré človek neočakáva - o tom som sa už veľakrát presvedčil. Motyka občas vystrelí. Možno sa v Pekingu zrodia nejaké prekvapenia. Bodaj by som jedným z nich bol ja," vyhlásil D. Hrbatý pre agentúru SITA a dodal: "Ak by som uhral jedno kolo, bol by som spokojný. Dve by boli super. Dám do toho všetko - sú to asi moje posledné olympijské hry."

Tridsaťročný Bratislavčan Hrbatý, po dvoch operáciách pravej ruky momentálne až 266. vo svetovom rebríčku ATP Entry pre nasadzovanie, mal po niekoľkých úspechoch v nemeckej I. bundeslige družstiev dobrú náladu: "Konečne je to približne také, ako kedysi. Tie zápasy mi prospievajú a na tvrdom povrchu by to mohlo byť ešte lepšie. V ostatných rokoch sa mi na ´harde´ darilo viac ako na antuke." Niekdajší 12. hráč počítačového poradia predtým zdolal v spomenutej súťaži Argentínčana Agustina Calleriho (54.), Španiela Guillerma Garcíu-Lópeza (70.) a Srba Viktora Troického (94.). Do čínskej metropoly sa dostal na základe tzv. chráneného rebríčka, podľa ktorého mu patrí 70. pozícia.

Držiteľ poltucta singlových titulov z hlavného okruhu ATP sa teší aj na sprievodné pekinské zážitky: "V mojej zbierke odznakov jednotlivých olympijských zväzov chýba po Aténach len Eritrea, ktorej výprava nemala odznak k dispozícii. Dúfam, že teraz si zbierku skompletizujem aj o prípadné nové krajiny. Vhodnou príležitosťou na to je najmä slávnostné otvorenie, na ktorom si chcem porobiť aj fotografie novou zrkadlovkou. Rád sa na olympijských hrách postretávam aj so športovcami z iných odvetví. Cez kondičného trénera Riša Galoviča som najčastejšie v kontakte s vodnými slalomármi - Mišom Martikánom, bratmi Hochschornerovcami či Ďurom Minčíkom, ktorý sa však nekvalifikoval. Celkovo som športovo veľmi založený. Snažím sa sledovať dianie a rád by som naživo videl aspoň niečo z atletických súťaží."

Zverenec 44-ročného Čecha Jaroslava Bulanta bol v Pekingu viackrát: "Viem, čo môžem očakávať. Asi ma tam nič nemôže príliš prekvapiť. Navyše, olympijské hry sú vždy zárukou perfektnej organizácie. Usporiadateľská krajina sa vždy chce ukázať v čo najlepšom svetle. Obávam sa jedine toho, že dostanem na izbu niekoho, kto bude chrápať. To je môj večný problém."

Zásluhou ostatných OH Hrbatý nepriamo získal jeden zo svojich najkrajších cestovateľských zážitkov. "Zoznámil som sa s ľuďmi z pacifického Palau. O tej krajine som predtým ani len nepočul. Na dovolenke som tam však rýchlo pochopil, prečo Palau patrí medzi Top 5 potápačských destinácií na svete. Také obrovské húfy rýb som dovtedy videl len v prírodopisných filmoch v televízii. Miestnym deťom som doniesol nejaké rakety a loptičky. Mali veľkú radosť. Tenisová škola zhodou okolností bola priamo v mojom hoteli. Každý deň som tam chodil a hral s nimi - bolo to pekné. Absolvoval som aj dvojhodinovú besedu. Asi som bol jedným z mála profesionálnych športovcov, ktorí do tejto krajiny niekedy zavítali. Žije v nej len 20 000 ostrovanov a pochybujem, že tenis tam bude niekedy fičať. Oni totiž fungujú zo dňa na deň a radujú sa z počasia a života, aký majú. Ich daviscupovým kapitánom sa teda zrejme v budúcnosti nestanem."