Na zimnej olympiáde v Soči 2014 patril medzi najmladších hráčov vo výbere. V štyroch zápasoch strelil gól a na jeden prihral.
Slováci ale prehrali všetky stretnutia základnej časti - 1:7 proti USA, 1:3 proti Slovinsku a 0:1 po samostatných nájazdoch proti Rusku. V osemfinále ich vyprevadili po výsledku 3:5 Česi.
Jedným z dvoch pamätníkov v súčasnej nominácii na ZOH 2026 je aj TOMÁŠ TATAR. Po 12 rokoch sa vracia na hry už ako líder slovenskej hokejovej reprezentácie.
„Myslím si, že každý športovec je z toho nadšený, že sa môže zúčastniť olympiády. Je to obrovský zážitok a česť reprezentovať svoju krajinu," hovorí.
Na zraze reprezentácie odpovedal na otázky prítomných novinárov.
Ste jedným z dvoch hráčov zo súčasnej nominácie, ktorý zažil olympiádu v Soči 2014. Aké máte na hry spomienku?
Veľa si z nej nepamätám, lebo som bol mladý a rátal som s tým, že príde ďalšia šanca. Turnaj nám nevyšiel, prehrali sme tri zápasy a rýchlo sme išli domov.
Bolo to celé veľmi rýchle – prílet, zápasy, odlet späť. Výkony neboli dobré a kritika bola oprávnená. Je to kolektívny šport a výsledok je o všetkých.
VIDEO: Tomáš Tatar pred ZOH 2026
Po dvanástich rokoch sa na olympiádu vracajú aj hráči z NHL. Čo pre vás znamená možnosť zažiť opäť takýto turnaj?
Je to vynikajúca možnosť opäť sa stretnúť s chalanmi na takomto podujatí. Myslím si, že každý športovec je z toho nadšený, že sa môže zúčastniť olympiády. Je to obrovský zážitok a česť reprezentovať svoju krajinu.
Olympiáda je výnimočné podujatie. Keby mi niekto v Soči povedal, že potom NHL hráči nebudú môcť chodiť na olympiádu, bol by som z toho veľmi sklamaný. Bohužiaľ, taký bol vývoj – raz nás nepustila liga, potom prišiel covid.
Ako hráči sme s tým veľa urobiť nemohli. Po takej dlhej dobe je návrat veľká vec. Pre každého hráča je to vrcholový turnaj, kde môžete reprezentovať krajinu.
V roku 2014 na olympiáde v Soči ste mali 24 rokov, patrili ste medzi najmladších hráčov vo výbere. Dnes ste jedným z najstarších. Čo ste si zobrali od vtedajších lídrov mužstva?
Hráči ako Zdeno Chára či Marián Hossa sú pre mňa vzory. Veľa mi dali. Pýtam sa ich na názory, ako viesť veci, ako reagovať. Snažím sa z nich brať príklad.
Pri posledných účastiach v reprezentácii ste boli kapitánom tímu. Ak by prišla rovnaká možnosť, ste pripravený prevziať kapitánske céčko?
Lídri to musia zvládnuť spolu. Nikdy to nie je o jednej osobe. Starší alebo určení hráči musia držať spolu a nastaviť veci tak, aby kabína fungovala čo najlepšie.
Nie je to len o mne. Výber hráčov do takýchto úloh je aj na realizačnom tíme a tréneroch. Ja sa snažím, aby bol každý rešpektovaný a nechcem nikoho nadradzovať nad ostatných.
Dôležité je, aby komunikácia fungovala a aby sa každý v kabíne cítil dobre a mohol hovoriť otvorene.
Turnaj bude krátky a intenzívny. Bude dôležité od začiatku pripaviť súdržnú kabínu?
Určite áno. Chod kabíny je veľmi dôležitý pre úspech mužstva. Výhoda je, že sa väčšinou poznáme, aj keď prídu mladší chalani.
Mali sme stretnutie už v lete kvôli olympiáde, takže širší výber sa pozná. Sme dobrí kamaráti, nie je to úplne nové prostredie.
Po hokejovej stránke je to krátky turnaj a treba rýchlo natrénovať veci, čo nie je jednoduché, hlavne keď hráči z NHL prídu neskôr. Ale ľudsky by problém byť nemal.
Slovensko zrejme nebude mať toľko hviezd ako Kanada či USA. Môže byť práve kolektív vašou najväčšou silou?
Keď prídu NHL hráči, Kanada či USA majú výbery plné najlepších hráčov sveta. Je to skvelý test, hlavne pre chalanov, ktorí proti nim ešte nehrali. Môžu si to vyskúšať a porovnať sa.
Ale je to kolektívny šport – nejde o jednu individualitu. Keď podáte dobrý tímový výkon, môžu prísť aj výsledky.
Tréner Vladimír Országh spomínal ako cieľ top osmičku, čiže postup do štvrťfinále. S akými ambíciami pôjdete na turnaj vy osobne?
Základ je zvládnuť skupinu. Potom je to o jednom zápase, ktorý môže vyjsť. Treba ísť postupne krok po kroku. Najprv postup zo skupiny, potom si nastavíme ďalšie ciele a pripravíme sa na súpera.
Po presune do Švajčiarska ste hovorili o novej chuti do hokeja. Cítite to aj smerom k reprezentácii?
V reprezentácii ten priestor pre mňa vždy bol. V klube mám teraz okolo 20 minút na ľade, čo je veľa oproti poslednej sezóne v Severnej Amerike. Hráč je viac v zápase, viac v situáciách.
Ale stále je to o načasovaní formy na krátky turnaj. Stačí pár gólov a cítite sa lepšie. Je to krátke a nevyspytateľné. Nejde o jednotlivca, ale o tímový úspech.
V Zugu ste väčšinou nastupovali ako center. Na tejto pozícii ste nehrali dlhé roky, v NHL vôbec. Ako ste sa cítili? Myslíte si, že by ste mohli hrať stredného útočníka aj na olympiáde?
Cítim sa tam dobre, v niektorých momentoch možno aj lepšie ako na krídle. Je to skôr otázka pre trénerov, kde ma budú chcieť využiť. Je dobré vedieť, že viem zahrať aj centra. Formácie sú na tréneroch, ale variabilita je výhoda.
Brankár Adam Gajan povedal, že hráčov ako vy posledné roky sledoval iba v televízii a teraz si s vami zahrá na olympiáde. Ako chcete mladým hráčom pomôcť zapadnúť do tímu?
Chcem, aby sa každý cítil v kabíne rovnocenne. Generačná obmena je normálna. Mladí sa musia cítiť prijatí. Keď sú dobrí ľudia, nebude to žiadny problém.
Aj ja som kedysi váhal, ako sa správať k starším hráčom, či mám tykať alebo vykať (smiech). Mne vytvorili skvelé prostredie a to isté chceme urobiť aj my.
V New Jersey ste mentorovali obrancu Šimona Nemca. Sledujete aj teraz jeho progres?
Určite. Snažil som sa mu pomôcť mimo ľadu, na ľade už musia hovoriť výkony. Sledujem jeho aj celý tím. Som rád, že sa mu darí, aj keď mal zranenia.
Má všetko na to, aby bol dôležitým obrancom v NHL. Teší ma, keď vidím, že sa darí aj ďalším Slovákom. Usádzajú sa v NHL a majú budúcnosť pred sebou.
Veľký dobrú formu má tiež Juraj Slafkovský a Pavol Regenda. Ste pripravení zásobovať ich dobrými prihrávkami?
Dúfam, že ich budú rozhadzovať aj oni mne (smiech). Neviem, ako budú poskladané formácie. Chalani majú výbornú formu.
Regenda dáva veľa gólov za krátky čas a s menším časom na ľade, to je obdivuhodné. Teší ma, keď sa Slovákom v NHL darí.
Počas aktuálnej sezóny vás trápilo zranenie, pre ktoré ste vynechali aj niekoľko duelov vo švajčiarskom Zugu. Ako ste na tom zdravotne?
Áno. Mal som menšie problémy v decembri, vynechal som aj turnaj na Slovensku, ale robil som všetko pre to, aby som sa po reprezentačnej pauze vrátil. Zrehabilitoval som to dobre. Možno to ešte trošku cítim, ale neobmedzuje ma to v pohybe. Cítim sa fajn.
Nedávno sa vám narodilo prvé dieťa - dcérka Thia. Ako vám to zmenilo pohľad na hokej a život?
Veľmi. Už to nie je len o hokeji. Mali sme s manželkou plán, že najprv dáme maximum kariére a potom príde rodina – a prišlo to. Sme veľmi šťastní, žena aj dcéra sú zdravé. Je to neskutočná radosť, ktorú človek pochopí, až keď ju zažije.
Odchádzalo sa tentoraz na zraz ťažšie ako zvyčajne?
Áno. Dieťa sa mení z týždňa na týždeň. Budem v kontakte s rodinou. Je to ale moja práca, musím s tým rátať. Zároveň je pre mňa obrovská česť ísť na olympiádu. Rodina to chápe.
Tešíte sa, že si počas olympiády konečne dobre pospíte?
Som dobrý spáč, takže spím aj keď malá plače. Skôr mi je ľúto, že odchádzam.
Príde vás rodina na turnaj podporiť aj osobne?
Zatiaľ nie, nemáme vybavené dokumenty.
Doma máte dcéru, v zápasoch hrávate cez 20 minút. Ako to zvláda vaše telo? Cítite rozdiel oproti rokom, keď ste boli mladší?
Myslím si, že sa o telo starám veľmi dobre. Aj preto som nemal veľa vážnych zranení. Teraz som prvýkrát vynechal asi desať zápasov a psychicky ma to štvalo.
Ale keď hráte veľa a staráte sa o seba, cítite sa dobre. To, čo odmakáte v lete, sa vám vracia počas sezóny. Stále sa cítim dobre.
