Išlo mu o život, má formu. Do bobov by si Konrád sadol iba s Jamajčanmi

Na konci augusta oslavoval postup na olympiádu, začiatkom septembra bojoval po zásahu korčuľou do krku o život. Ako následok zranenia má spadnuté viečko, nepotí sa mu časť tváre. Jeho výkony po návrate do bránky však zostali skvelé.

Brankár BRANISLAV KONRÁD (34) odcestuje do Pekingu ako očakávaná brankárska jednotka slovenskej hokejovej reprezentácie.

• Program, výsledky, tabuľky, skupiny - hokej na ZOH Peking 2022
• Hokejová nominácia Slovenska na ZOH 2022 Peking 2022

Čo vám ako prvé preblesne pred očami, keď sa povie zimná olympiáda?

Asi hokej. Ako malý chlapec som registroval, že sa hral Lillehammer. Kapitánom bol Peter Šťastný. Potom prišlo smutné Nagano, ktoré som vlastne nepozeral. Nepostúpili sme z kvalifikačnej skupiny.

V tom čase ste mali 11 rokov. Nesledovali ste zápasy o postup do turnaja storočia?

Akoby som mohol? Hrali sa skoro ráno, chodil som do školy. Z neskorších olympiád mi najviac utkveli v pamätí Turín 2006 a Vancouver o štyri roky neskôr. Počas hier v Taliansku som už chytal profesionálne, o rok neskôr som debutoval za reprezentáciu. Vtedy sme hrali skvele. Ešte väčšiu smolu mal slovenský tím na hrách v Kanade. Tam sme mali získať medailu.

Aký ste boli ako fanúšik?

Fandil som našim, ale že by som to nejako špeciálne prežíval, si ani nepamätám. Najhoršie je pre mňa pozerať zápas, do ktorého nemôžem zasiahnuť. Keď som bol pred časom zranený, tak som zápasy Olomouca radšej ani nepozeral. Na to nemám nervy.

Soči ste sledovali ešte ako divák, ale na hrách v Pjongčangu pred štyrmi rokmi ste boli ako priamy účastník. Ako si na ne spomínate?

To bolo ešte predtým, ako sa svet zbláznil. Mohli sme sa voľne pohybovať, pozrieť si iné športy, sadnúť si na kávu. Neďaleko olympijskej dediny bol český dom, kde čapovali Plzeň (úsmev). Na tú olympiádu spomínam rád, len škoda, že sme po prvej výhre nad Rusmi nepokračovali v takýchto výsledkoch. Najmä prehra so Slovincami bola nepríjemná.

Zimné hry nie sú len o hokeji. Ktorý z ďalších športov máte najradšej?

Lyžovanie, biatlon, skoky na lyžiach. Ak by som mal možnosť, šiel by som sa na ne pozrieť aj v Pekingu. Ale myslím si, že nás nikam nepustia...

A keby si niektorý zo zimných športov môžete vyskúšať, ktorý by to bol?

Pfu, ja nie som veľmi adrenalínový typ. Skoky určite nie. Na lyžiach som stál naposledy azda pred pätnástimi rokmi, vytrvalosť nie je moja silná stránka, takže ani beh na lyžiach by to nebol. Čo tam ešte všetko je?

Boby, sánkovanie, skeleton...

Tak to už vôbec nie. Mne naozaj stačí hokej. Jedine, ak by ma zavolali jamajskí bobisti (smiech).

Mali ste zo zimných športovcov ako dieťa svojho obľúbenca?

Pravdupovediac, v tom čase som veľmi iné športy nesledoval a na mená som nikdy nebol. Registroval som Martina Bajčičáka, viem, že v biatlone bol dvadsaťpäť rokov členom špičky Ole Einar Björndalen. Zo skokanov mi napadne Adam Malysz. Poznám ešte meno Matti Nykänen, ale ten skákal dávno, že (smiech).

Lietajúci Fín bol hviezdou olympiády v roku 1988. Kto zažiari v Pekingu nevedno, čo však vieme je, že na nás čakajú hry plné testovania a obáv zo šírenia pandémie koronavírusu. Ako vnímate to, čo sa deje za posledné mesiace?

Obávam sa, že mi z toľkého testovania odídu nosné dierky... To, čo sa deje, je už choré. Ale nezmeníme to. Kto chce ísť do Pekingu, musí rešpektovať pravidlá.

Prekonali ste za posledné obdobie covid?