Vo Švédsku sa pretĺkal, jedol cestoviny s grankom. Slovák ide do Pekingu aj s priateľkou

Adrián Holešinský v prípravnom zápase s Lotyšskom pred MS 2021 v Rige. (Autor: TASR)

Patrik Fotta|1. feb 2022 o 17:15

Adrián Holešinský by v Pekingu rád videl v akcii Vlhovú aj svoju priateľku.

S hokejom začínal ako sedemročný. Z rodnej Čadce dochádzal na tréningy vlakom do Žiliny. Denne mu cestovanie zabralo aj vyše dvoch hodín.

„Keď sa teraz spätne obzriem, hovorím si, že to stálo za to,“ vraví v rozhovore pre Sportnet útočník HK Nitra ADRIÁN HOLEŠINSKÝ.

Možnosť zahrať si na zimnej olympiáde v Pekingu vníma aj ako obrovskú príležitosť a šancu, ktorá sa už v živote nemusí zopakovať.

Zaujímavosťou je, že do Číny pôjde aj jeho priateľka Tereza Vanišová, ktorá je oporou českej hokejovej reprezentácie žien. Zoznámili sa počas štúdia na americkej univerzite v Maine. Ich vzťah trvá už štyri roky.

Narodili ste sa v Čadci, s hokejom ste začínali v Žiline. Ako si spomínate na vaše prvé kroky na ľade?

Nebolo to jednoduché. Viem, že som začínal trochu neskôr ako ostatní chlapci. Mal som asi sedem alebo osem rokov. Keďže v Čadci nebol štadión a rodičia chodili do práce, musel som od útleho detstva dochádzať vlakom na tréningy. Väčšinou sám. Veľkú časť detstva som teda trávil cestovaním. Vlak odchádzal každé ráno o 6:30, išiel som hodinu tam a potom hodinu naspäť.

Súvisiaci článok

Hokejovú nomináciu mení koronavírus. Do Pekingu pôjdu aj náhradníci

Keď som odišiel neskôr na strednú školu býval som na internáte, takže som to mal o čosi bližšie. Na moje začiatky v Žiline mám veľmi pekné spomienky. Keď sa teraz spätne obzriem, hovorím si, že to stálo za to.

Dva roky ste hrali v mládežníckych kategóriách vo Švédsku a jednu sezónu ste strávili vo Fínsku. Čo vám dalo pôsobenie v severských krajinách z ľudskej aj športovej stránky?

Bola to veľká zmena. Odišiel som v šestnástich rokoch do cudzej krajiny. Pred tým som bol zvyknutý chodiť domov minimálne na víkend. Mama sa o mňa postarala, navarila a vyprala mi veci. Zrazu som na to bol úplne sám.

Bolo fajn, že tam so mnou bol aj ďalší hokejista zo Slovenska Róbert Lantoši. Postupne sme sa naučili variť a postarať sa o seba. Bolo to však o to náročnejšie, že som nevedel veľmi dobre hovoriť po anglicky. A tak som sa pretĺkal. Postupne sa to zlepšovalo. Švédsko je veľmi vyspelá krajina. Ich tréningové metódy sú na vysokej úrovni. Dalo mi to veľa aj ako hokejistovi.

Zažili ste s Róbertom Lantošim aj nejakú veselú príhodu?