Má 21 rokov a prvýkrát bude súčasťou slovenskej seniorskej reprezentácie. Brankár Adam Gajan je súčasťou hokejového výberu pre olympijské hry 2026.
Rodák z Popradu chytá na univerzite Minnesota-Duluth, kde je jasnou brankárskou jednotkou a zažíva dobrú sezónu. Je jediným hráčom z univerzitnej ligy NCAA, ktorý vycestuje na ZOH.
Vo rozhovore pre Sportnet prezradil, ako sa o nominácii dozvedel, ako reagoval, ale aj ako vidí svoju rolu: "Ja verím, že šancu dostanem a keď príde, budem pripravený. Z vlastnej skúsenosti viem, aký je dôležitý aj druhý a tretí brankár."
Hovoril aj o prestížnom Spengler Cupe, na ktorom si v decembri zachytal, o škole, na ktorej študuje, ale aj o tom, čo mu napísal generálny manažér Chicaga Blackhawks.
Ako ste sa dozvedeli o nominácii na ZOH?
O niekoľko dní skôr, ako vyšla oficiálna nominácia, mi zavolal tréner Lašák. Najprv si zo mňa uťahoval, rozprával mi, že to bolo veľmi tesné a naťahoval ma. Nepovedal mi rovno, že idem. Chvíľu mu trvalo, kým to dal zo seba von. Som veľmi rád, že to tak vyšlo.
Aká bola vaša reakcia?
Bol som veľmi rád. Olympiáda bola už pred sezónou jedným z mojich cieľov, aj keď viem, že tam bolo veľa brankárov, ktorí mohli ísť. Vedel som, že šanca môže prísť, len ak budem chytať dobre každý zápas. Keď mi to tréner Lašák povedal, bol som veľmi šťastný.
Čomu podľa vás vďačíte, že ste sa dostali do nominácie ako 21-ročný brankár?
Snažil som sa sústrediť na to, aby som každý zápas chytal dobre. Vedel som, že to je jediný spôsob, ako sa do nominácie môžem dostať. Čím viac sa to blížilo, tým viac som nad tým premýšľal. Myslím si, že aj Spengler Cup mi k tomu pomohol.
Či už ja, ale najmä náš tím sme ukázali, že úroveň NCAA je veľmi vysoká. Nikto z nás nikdy nehral profesionálny zápas. Stretli sme sa pár dní pred prvým duelom a išli sme hrať proti mužstvám, ktoré okrem tímu Kanady spolu hrajú celú sezónu. A my sme sa dostali až do finále.
Myslím si, že ten turnaj mi veľmi pomohol a bol poslednou kvapkou, ktorá presvedčila trénerov, aby ma zobrali.
Spengler Cup je prestížny a najstarší hokejový turnaj na svete a vy ste ako mladý tím hráčov z univerzity uhrali skvelý výsledok, keď ste až vo finále podľahli domácemu Davosu 3:6. Aký bol tento turnaj?
Bol to skvelý zážitok. Celá atmosféra okolo turnaja, fanúšikovia, historický štadión, krásne prostredie medzi horami. Veľký zážitok to bol pre Američanov. Mnohí z nich boli prvýkrát v Európe a bola to pre nich nová skúsenosť.
My sme vedeli, že máme šikovný tím, ale nevedeli sme, ako obstojíme proti profesionálnym mužstvám, ktoré spolu hrajú celú sezónu.
S jedným z mojich spoluhráčov z klubu sme srandovali, že ak chceme vyhrať, budeme musieť dať aspoň osem gólov, keďže v defenzíve to trocha škrípalo aj na tréningoch, veľmi sme sa nepoznali.
Vo výbere boli samí šikovní hráči, ktorí hrávajú vo svojich kluboch presilovky a v defenzíve to často nebolo ideálne. Avšak v zápasoch nám to išlo celkom dobre, keďže sme boli dosť rýchli.
O to viac ste museli vzadu podržať mužstvo svojimi zákrokmi.
Áno, ale myslím si, že v zápasoch sme hrali dobre aj defenzívne. Proti profesionálom sa tam stanú chyby a hrali sme na veľkom ihrisku. Pre mňa to bolo dosť ťažké, keďže na to z Ameriky nie som vôbec zvyknutý. To bol veľký rozdiel, ale zvládli sme to veľmi dobre.
Menší ľad znamená rýchlejší hokej. Ako to ovplyvňuje brankára?
Som už veľmi zvyknutý na malé ihrisko. Nedávno sme s klubom hrali na ľade St. Cloud State a to je v našej konferencii jediný štadión, ktorý má veľký ľad. Neznášam tam hrať, lebo na to naozaj nie som zvyknutý. Oveľa ťažšie sa mi tam číta hra a je náročnejšie mať ju celú pod kontrolou. Mám rád, keď je hra rýchla. Dúfam, že do konca svojej kariéry sa mi podarí ostať v Amerike a budem chytať na úzkych klziskách.
Ako ste sa dostali do výberu najlepších univerzitných hráčov v USA?
Našiel som si tri zmeškané hovory za jednu hodinu. Potom som si všimol aj správu. Bol to hlavný tréner Penn State, ktorý viedol aj tento výber. Zavolali sme si, spýtal sa ma, či niečo viem o tomto turnaji a či by som sa chcel pridať. Samozrejme, že som súhlasil a bol som veľmi rád.
Je to veľká česť, že som sa dostal medzi tých troch brankárov, keďže v univerzitnej lige je veľké množstvo dobrých brankárov a navyše som čakal, že zoberú Američanov. Som veľmi rád, že som dostal šancu a chytal som aj vo finále ako Slovák v mužstve hráčov z USA a Kanady. Keď som sa dostal na olympiádu, písal mi aj tréner tohto mužstva. Poďakoval som sa mu, keďže si myslím, že Spengler Cup mi tiež pomohol.
Tak to ste mali šťastie, že ste sa mu ozvali po tých zmeškaných hovoroch a že nezavolali nikoho iného.
Volal mi počas tréningu a najprv som si tú správu nevšimol. Nechápal som, kto mi volá trikrát za hodinu. Potom som si všimol správu a hneď som mu volal naspäť. On však bol vtedy na ľade a tak nezdvihol. Nakoniec sme sa spojili.
Komunikovali ste s niekým zo slovenského realizačného tímu o tom, ako vidia vašu rolu na olympijskom turnaji?
Veľmi sme sa o tom nebavili. Beriem to tak, že tam idem ako mladý brankár, ktorý nikdy v reprezentácii nebol. Samuel Hlavaj a Stanislav Škorvánek boli v reprezentácii posledných tri až päť rokov.
„Hlavajko“ posledné turnaje odchytal veľmi dobre. Chytá v AHL, čo je druhá najlepšia liga na svete. Asi viem, akú pozíciu budem zo začiatku mať, ale viem aj to, že každá pozícia v tíme je veľmi dôležitá. Ja verím, že šancu dostanem a keď príde, budem pripravený.
Z vlastnej skúsenosti viem, aký je dôležitý aj druhý a tretí brankár. Akákoľvek rola to bude, zoberiem ju a budem sa snažiť tímu pomôcť.
Máte od turnaja nejaké očakávania?
Veľmi sa nad tým nezamýšľam. Jedným z mojich cieľov bolo dostať sa tam a podarilo sa to. Je to naozaj veľká vec. Mám 21 rokov a tých chlapcov som posledných desať rokov sledoval na MS. Teraz som s nimi v jednom tíme. Bude to pre mňa veľká skúsenosť a naozaj si myslím, že mi to môže veľmi pomôcť. Teším sa na to. Ak by som na to nemal, tak by som tam nebol. Verím, že som tam oprávnene a budem pripravený.
Na koho z mužstva sa najviac tešíte?
Hlavaja trochu poznám z kempov, ktoré robil Janko Lašák. Stana Škorvánka veľmi nepoznám, keďže je starší. Teším sa na to, že sa s nimi lepšie spoznám. Potom z tímu poznám už len zopár chlapcov z NHL. Je tam aj viacero starších hráčov, s ktorými som sa osobne nikdy nestretol, tak aj na to sa veľmi teším.
Pamätáte si na nejaké olympijské turnaje v minulosti? Čo vám napadne, keď sa spomenie hokej na olympiáde?
Pamätám si posledné tri turnaje. Samozrejme, najlepšie ten pred štyrmi rokmi, kde sme vyhrali bronz. Olympiáda je raz za štyri roky a prvýkrát po dvanástich rokoch aj s hráčmi z NHL, takže to bude sledovať celý svet. Ja dúfam, že sa nám bude dariť a že uhráme dobrý výsledok pre Slovensko.
Prídete až do Milána alebo na Slovensko?
Dohodli sme sa, že prídem skôr a k tímu sa pridám už na Slovensku.
Na univerzite máte vydarenú sezónu. Odchytali ste už 24 zápasov, čo je už teraz o tri viac, ako minulý rok. Máte 90,5 percentnú úspešných zákrokov a 2,27 gólov inkasovaných na zápas. Je to výrazné zlepšenie oproti minulému ročníku a oveľa viac sa darí aj tímu. Čomu to pripisujete?
Je tam veľa faktorov. Posunul som brankársky aj ľudsky. Trochu inak som sa začal pozerať na nejaké veci a pomáha mi to. Takisto je lepší aj náš tím. Na ľade, ale hlavne mimo ľadu. Sme oveľa lepšia partia. Pred rokom veľa veci nefungovalo tak, ako by malo v dobrom tíme a tak to vyzeralo aj na ľade.
Odo mňa ani od iných chlapcov to nebolo ideálne. Veci sa zmenili a darí sa nám lepšie. Posledných pár víkendov nebolo najlepších a ja mám už len dva zápasy do olympiády. Po nej stihnem už len jeden víkend a začne playoff. Času už veľa nie je, keďže sezóna končí rýchlo. Ja verím, že sa nám bude dariť a urobíme dobrý výsledok.
Aké boli reakcie spoluhráčov v klube na vašu nomináciu na OH? Ste jediný hráč z NCAA, ktorý si tam zahrá.
Niektorí vedeli, že je tam šanca, ale ja som o tom veľmi nechcel hovoriť dopredu. Vedel som, že sa to môže podariť, ale nikdy neviete, čo sa stane. Keď to vyšlo, chvíľu som to musel držať v tajnosti a noc predtým, ako vyšla oficiálna nominácia, som to povedal na tímovej večeri. Boli radi. Som jediný hráč z NCAA a myslím si, že aj to pomôže zviditeľniť moju univerzitu.
Ako vidíte šance vášho klubu uspieť v univerzitnom play off? Máte bilanciu 17 výhier a deväť prehier a v celonárodnom rebríčku ste na šiestom mieste.
Dúfam, že sa nám podarí dostať sa do záverečného turnaja, kde ide 16 tímov. Ak vyhráte štyri zápasy, máte titul. Tam sa môže stať hocičo, je to všetko o jednom zápase. Verím, že na konci marca a začiatkom apríla budeme mať dobrú formu a že sa nám podarí dostať ďaleko.
Ako je pôsobenie na univerzitnej lige?
Na Spengler Cupe sme ukázali, že univerzitný hokej je na veľmi dobrej úrovni. V Amerike to všetci vedia, v Európe veľmi nie. Veľa hráčov z univerzity nejde do AHL, ale ostanú dlhšie v NCAA a potom idú rovno do NHL. Podmienky na univerzite sú výborné a úroveň ligy je veľmi vysoká.
Stíhate popri tom aj školu?
Snažím sa to robiť tak, aby mi to zabralo čo najmenej času. Nemám nejaký cieľ ju dokončiť. Som tu pre hokej a bohužiaľ, škola je toho súčasťou. Musím do nej chodiť, ale nie je to nič hrozné. Učitelia sú zhovievaví a pomáhajú mi.
V médiách rezonovala informácia o tom, že študujete aj keramiku.
Vo veľa rozhovoroch som hovoril, že sa snažím vyberať si predmety, ktoré mi zaberú menej času. Keramika ho síce zaberá veľa, ale aspoň som sa učil niečo nové. Bola to zábava a bol som tam aj so spoluhráčmi. Bol to skôr krúžok, ako škola. Oveľa radšej si vezmem takýto predmet, ako keby som mal čítať knihy a učiť sa veci, ktoré ma nezaujímajú a nerozumiem im.
Aké máte vyhliadky smerom do budúcna? V roku 2023 si vás v druhom kole draftu z 35. miesta zobralo Chicago. Plánujete ostať na univerzite aj v budúcej sezóne alebo by ste sa radi posunuli vyššie?
Všetko záleží na tom, aké plány má so mnou Chicago. Ak si budú myslieť, že som pripravený hrať v budúcej sezóne AHL, budem veľmi rád. Nie je to však na mne.
Ste s nimi v kontakte?
Áno. Je tam veľa ľudí, ktorí sa o nás starajú. Veľmi sa nerozprávame o budúcej sezóne, keďže Chicago chce, aby som sa sústredil na prítomnosť. Dúfam, že s mojím tímom budeme hrať až do apríla a uvidíme, čo sa stane potom.
Ako Blackhawks reagovali na to, že idete na olympiádu?
Bol som prekvapený, akí boli šťastní. Veľmi veľa ľudí z klubu mi napísalo. Takí, s ktorými sa bavím každý týždeň, ale aj hlavný skaut, generálny manažér a aj Kendall Coyne Schofieldová. Je to hokejistka, ktorá ide na olympiádu za ženský výber USA a v klube pôsobí ako rozvojová trénerka. Pre ňu to bude už štvrtá olympiáda, má veľa skúsenosti. Napísala mi, že ak niečo bude treba, mám sa jej ozvať a stretneme sa v Miláne. Zaskočilo ma, ako ich to potešilo a koľko podpory mi dali.
Čo vám napísal generálny manažér?
Poslal mi niečo z Twitteru a napísal, že sa tešia a že mám v tom pokračovať. Bola to dosť dlhá správa.
Vy ste sa do povedomia hokejových fanúšikov dostali na MS do 20 rokov v roku 2023, kde ste patrili medzi hrdinov slovenského tímu. Vypadli ste vo štvrťfinále po bojovnom výkone a prehre 3:4 s Kanadou po predĺžení. Ako si na to spomínate?
Sú to krásne a zároveň ťažké spomienky. Nie len ten prvý rok, ale aj ten druhý sme vypadli vo štvrťfinále po prehre 3:4 po predĺžení. Aj keď výsledok bol rovnaký, boli to rozličné pocity. Prvý rok som týždeň pred šampionátom ani nevedel, že tam budem.
Nemal som chytať a nakoniec som odchytal celý turnaj. Darilo sa mi a išli sme do štvrťfinále proti Kanade, proti ktorej Slovensko na MSJ asi nikdy nevyhralo. Veľké šance tam neboli, ale dokázali sme, že stať sa môže hocičo. Bolo tam veľké sklamanie, ale aj hrdosť na to, čo sme dokázali.
Na ďalší rok to bolo oveľa ťažšie. Aj bez Juraja Slafkovského a Šimona Nemca, ktorí už hrali NHL, sme mali asi jeden z najlepších tímov, ktoré Slovensko kedy malo. Tri zápasy v skupine sme vyhrali a nakoniec sme hrali štvrťfinále s Fínmi.
Ten zápas sme mali vyhrať, ale bohužiaľ to nevyšlo. To boli jedny z najťažších momentov v mojom živote. Každý deň som nad tým premýšľal a zase sa to skončilo prehrou vo štvrťfinále.
VIDEO: Gól Connora Bedarda proti Slovensku vo štvrťfinále MSJ 2023
Štvrťfinále v roku 2023 rozhodol Connor Bedard gólom, ktorý obletel svet. Teraz je hlavnou hviezdou Chicaga. Čo hovoríte na predstavu, že by ste raz mohli byť jeho spoluhráč?
On asi celú svoju kariéru odohrá za Chicago, keďže hráči ako on často kluby nemenia. Ja verím, že si za Chicago za niekoľko rokov zachytám. Bolo by skvelé byť v jednom tíme s ním a nie proti nemu. Páčilo by sa mi stáť proti nemu len v tréningoch a nie v zápasoch. Dúfam, že jedného dňa sa to stane realitou.
