Má stále hladkú tvár a graciózny prejav. Dvojnásobná olympijská víťazka Češka ŠTĚPÁNKA HILGERTOVÁ (44 r.) bude v Londýne pádlovať na svojej šiestej olympiáde. Prvýkrát vyhrala spolu s Michalom Martikánom v Atlante 1996, druhé zlato oslavovala ako Hochschornerovci v Sydney 2000.
Aké máte ambície v Londýne?
„Už skromnejšie. Od čias, kedy sa po Sydney 2000 pravidlami skrátili lode, vývoj išiel vývoj vodného slalomu prudko hore. Ja som technický typ, ťažšie trate mi v posledných rokoch robili dosť prolémy. Ale táto sezóna vyzerá dobre, musím si zaťukať pre šťastie.“
Takže?
„Prvé tri miesta vidím pre Rakúšanku, Španielku a vašu Janu Dukátovú. Potom nasleduje spektrum ôsmich kajakárok kam si myslím, že patrím aj ja.“
Ste dlhoročnou priateľkou o štyri roky mladšej od vás Eleny Kaliskej. Tá v internej slovenskej kvalifikácii zaostala za Dukátovou a teda osud jej nedoprial obhajobu predchádzajúcich dvoch zlatých z Pekingu a Atén. Ako to vnímate?
„Pravidlo, že môže štartovať za každú krajinu iba jedna loď je kruté. V našom športe často rozhoduje náhoda a ak sú dve vyrovnané pretekárky, môžu jedna druhú zastúpiť na stupňoch víťazov. S Elenou i jej trénerom Petrom Mrázom sme prežili veľa, je mi za ňou smutno. Napríklad naposledy v Pekingu sme v tréningu vytvorili spoločný tím. Peter Mráz nám nakrúcal jazdy na video a môj manžel Luboš meral časy. Škoda, mali sme výborný vzťah.“
A s Janou Dukátovou?
„Všetko v poriadku. Je milá Ale podobný introvert ako ja, takže nie sme typy, ktoré by sme začali rečo ako prvé. A vidíme sa zriedka. Ostane pri pozdrave“
Pre Slovensko je vodný slalom strategická disciplína. Koľko mu prognózujete medailí?
„Bratia Hochschornerovcvi sú pre mňa maximálni favoriti. Michal Maritkán s Janou Dukátovou by mali získať medailu. Len nie som si istá, či to v súčasnej silnej konkurencii bude v oboch prípadoch stačiť na zlato.“
Šiesta olympiáda za sebou v dosť tvrdom športe navyše navonok s krehkou postavou. Pociťujete to aj na publicite?
„Hlavne tu v Londýne.Pre pár dňami so mnou robili televízny materiál o tom ako som s Austrálskou kajakárkou stála v Atlante 1996 na stupni víťazov a teraz bude so mnou štartovať jej dcéra.“
V hlave musíte mať spomienok aj na dlhší film.
„Áno mám, ale budem v nich radšej listovať na dôchodku, teraz sa snažím koncentrovať na súčasnosť. Je predo mnou ďalšia olympiáda a ja ju chce zvládnuť najlepšie ako viem.“
Vyhovuje vám virvar v olympijskej dedine v Stratforde?
„Páči sa mi tu. Z hľadiska koncentrácia na samotné preteky je vhodnejšie ubytovanie blízko kanála. Ale potom prídete domov a vôbec necítite, že ste boli na olympiáde. Skôr ako keby ste prišli iba z jedných pretekov odrezaná od celkového diania. Takto je to milšie.“
Ako vám sedí londýnsky kanál?
„Dnes sa už ľahká voda nerobí. Mení sa v ňom voda, čo u dobrých vyvoláva nervozitu a u tých druhých nádej na väčšiu dávku šťastia. Neviem povedať, kde je nejaké zradné miesto. Všetko bude závisieť od toho akú traž postavia.“
Pôjdete na otvárací ceremoniál?
„Rada, i keď nastupovať budeme vo vysoký topánach, a „holínky“ ja v tomto teple nemusím. Radšej by som sandálky. Trochu ma desí, že v tejto obuvi strávime toľko hodín. Ale prežijem. V Londýne som už zlomila pádlo takže smoly by mohla byť vyčerpaná.“
Prepáčte, ale čo robíte s toľkým oblečením, čo ste už vyfasovali na olympiády?
„Tak to je fakt fuška. Tých hábov, rôznych tašiek, vakov a kufrov je dosť náročný záber na priestor. Snažím sa objem čo mi pribudne vyprázdniť riedením zbierky predošlých. Porozdávam dcére a známym. Napríklad manžel Luboš chodí dodnes v bunde z Atlanty 1996. Nezničiteľá a pekná vec.“
Okrem vodného slalomu vás živí sj rodinná firma Hi-ko. Čo vyrábate?
„Viac ešte žijem z jazdenia. Firma vyrába oblečenie pre vodných slalomárov. Jazdí v ňom aj Jana Dukátová. Sortiment máme širší. Aj veci pre záchranárov i hasičov. Ja sa vo firme veľmi nenadriem, skôr prinášam iba podnety.“
