Počas kariéry bol v hokejovom svete bol vnímaný ako inteligentný hráč s líderskými schopnosťami a zodpovednosťou na oboch stranách klziska.
HENRIK ZETTERBERG patrí medzi ikony švédskeho hokeja. V roku 2008 ako asistent kapitána doviedol Detroit k Stanleyho poháru.
„Henrik nebol najhlasnejší v kabíne, ale keď prehovoril, každý ho počúval. A čo bolo ešte dôležitejšie – každý večer išiel príkladom,” povedal raz o ňom Steve Yzerman.
Po kariére sa z verejného života vytratil. Jedinou spojkou so športom, ktorý robil celý život, je firma Marsblade.
Počas šampionátu v Štokholme sme dostali príležitosť nahliadnuť do projektu, v ktorom je akcionárom. Inovatívna korčuľa s ohybným držiakom čepele má pomôcť hokejistom vo všetkých smeroch.
So skupinkou slovenských novinárov sme sa Zetterberga pýtali na život po kariére, Mariána Hossu, ale aj Zdena Cháru.
Ako si užívate domáci šampionát vo Švédsku?
Sú to moje prvé majstrovstvá sveta doma, počas ktorých už nie som aktívny hokejista. Takže mám trochu inú úlohu ako ambasádor, ale je zábavné byť toho súčasťou.
Som tu od piatka, takže som videl všetky tri zápasy Švédska. A je fajn byť v Štokholme, prechádzať sa a vidieť všetky možné dresy iných krajín a fanúšikov.
Z hráčskej kariéry viem, že majstrovstvá sveta doma sú výnimočná udalosť. Takú príležitosť človek nedostane často. Aj preto trochu závidím terajším reprezentantom.
Švédsko sa v uplynulých dňoch stretlo v „bratskom” súboji proti Fínsku (2:1). Zápas bol jedným z vrcholov doterajšej časti štokholmskej skupiny. Ako ste ho prežívali?
Vždy, keď hráte proti Fínsku, je to niečo extra. Je super, že sa stretli už v skupine. Zápas bol vyrovnaný, ale Švédi herne dominovali.
Po kariére o vás nebolo veľmi počuť. Veľa hráčov sa stane televíznymi expertmi, ale vy to nerobíte. Cielene ste sa vyhýbali médiám?
Áno, keď sa dalo, radšej som sa vyhýbal médiám. Expertov v televízii robia bývalí hráči, ktorí sú v tom lepší než ja. Ani počas kariéry som nevyhľadával veľkú pozornosť. V médiách som bol, keď som musel. Nemal som s tým problém, ale radšej som bol bez toho.
Teraz sa venujem firme na výrobu korčúľ. Je to trochu pokojnejší spôsob, ako zostať pri hokeji. Najskôr som od toho nemal veľké očakávania, no bolo to niečo spojené s hokejom. Videl som v tom technológiu a potenciál.
Teraz vidím, kam sme sa s firmou dostali a čo máme pred sebou. Som plný očakávania.
Veľa bývalých športovcov hovorí o tom, aké bolo náročné naskočiť do normálneho života po kariére. Ako ste to prežívali vy?
Ja som s tým nemal žiadny problém. Keď som končil, bol som na „odchod do dôchodku” pripravený. Po hokejovej kariére si človek musí nájsť iný zmysel života – rodinu, priateľov alebo prácu.
Nemám problém zaplniť si dni. Nechýba mi samotný hokej, ale rád si pozriem zápas. Najmä pri pozeraní finálových stretnutí si poviem, že by bolo pekné ešte si zahrať. Ale potom si uvedomím, koľko úsilia to stojí. A potom rýchlo zmením názor (smiech).
Je hokejová rutina veľkou záťažou pre telo aj samotný život?
Áno, presne tak. Som rád, že som si tým prešiel. Som rád, že to už teraz nemusím robiť, tie nudné veci.
Ste členom Triple Gold Clubu (zlato na MS, zlato na ZOH a Stanleyho pohár), mali ste výnimočnú kariéru, ale stále nie ste v Sieni slávy NHL. Premýšľate nad tým?
Samozrejme, človek na to občas myslí. Každý rok ohlasujú nové mená. Teraz viem, aký výnimočný musíte byť, aby vás tam zaradili. Ak sa to stane, budem veľmi rád. Ak nie, som spokojný s tým, čo sa mi v kariére podarilo.
Ako si spomínate na rok 2008, keď ste vyhrali svoj jediný Stanleyho pohár?
Mali sme naozaj neuveriteľný tím. Myslím si, že to odštartovalo ešte pár rokov skôr, keď sme boli blízko, ale nedokázali sme to dotiahnuť do konca. V roku 2008 sme to prelomili. Žiadna trofej sa nezískava tak ťažko ako Stanleyho pohár. Preto ho veľa skvelých hráčov ani nemá.
Vo finále ste hrali dva roky za sebou proti Pittsburghu. Marián Hossa bol v prvom prípade vaším protihráčom v drese Pittsburghu, v druhom spoluhráčom v Detroite. Obe finále však prehral.
Ak mám byť úprimný, podľa mňa sme v roku 2009 mali ešte lepší tím ako v roku 2008. Opäť sme narazili na Pittsburgh, ktorého hráči boli motivovaní a chceli odplatu.
Som veľmi rád, že Hossovi sa nakoniec podarilo vyhrať Stanleyho pohár v Chicagu. Potom to ešte dvakrát zopakoval.
Vnímal som ho ako hokejového džentlmena, mal úžasnú kariéru. Podľa mňa o ňom nikto nemôže povedať jedno zlé slovo. Nemyslím len spoluhráčov, ale aj súperov.
