Štvrtok, 4. marec, 2021Meniny má Kazimír

Hádzanársky tréner Heister je manažér aj psychológ

Zoltán Heister sa narodil v roku 1961 v Bratislave. Počas aktívnej kariéry hral v tíme Červená hviezda Bratislava. V najvyššej súťaži však neodohral ani jeden zápas. Pôsobí ako stavebný podnikateľ. Je spolumajiteľom viacerých firiem. Trénersku kariéru zač (Autor: sita)
Pavol Spál|Publikované 27. jan 2009 o 22:00

Kormidelník, ktorý stojí za historickým úspechom slovenskej mužskej hádzanej zastáva hneď niekoľko funkcií.

Tréner ZOLTÁN HEISTER priviedol slovenských hádzanárov k historickému úspechu na majstrovstvách sveta. Bývalý tréner mládeže je svojský fanatik do hádzanej. Nie je klasickým mužom z lavičky. Pre reprezentáciu zháňa i financie. Pôsobí prísne, ale hráčom necháva veľkú voľnosť.

Boli ste úspešným hádzanárom?

„Pôsobil som v ČH Bratislava (dnes ŠKP Bratislava - pozn. red.). Hrával som prvú slovenskú ligu, ktorá mala v tom období vyššiu kvalitu ako dnešná najvyššia súťaž. Bol som pivot. Nemal som veľké ambície hrať najvyššiu súťaž, vtedy československú ligu. Hráčsku kariéru som nepokladal za prioritu. Už na vysokej škole ma to ťahalo skôr k trénovaniu. Začal som pri mládeži."

Pred majstrovstvami sveta v úspech tohto mužstva málokto veril. Slovenský tím sa však dostal medzi desať najlepších na svete. Cítite satisfakciu?

„Nikdy neverím skeptikom. Ľudia sú rôzni a majú právo na názor. Kritikov si vypočujem, prečítam a idem svojou cestou. Ja som tomuto tímu veril. Dúfal som, že forma príde na šampionáte. Aj keď niekedy je to lotéria."

Mali ste úspechy už s juniorskými výbermi. Teraz so seniormi. Sedí vám prirovnanie hádzanársky Ján Filc?

„Je to logika. Najprv musíte niečo vychovať, aby ste boli úspešným u mužov. V predchádzajúcich rokoch sme sa sústreďovali iba na seniorov. Hráči si nezvykli na medzinárodnú scénu. Bolo to zlé. Súčasná generácia nabrala skúsenosti už na kadetských a juniorských šampionátoch. Ročne odohrali 40 až 50 zápasov. Sú dnes odolní proti rôznym vedľajším vplyvom. Veria si a lepšie sa s nimi pracuje. V minulosti, keď nastúpili proti Rusom alebo Švédom, hrali tak, akoby už zápas vopred prehrali."

Cítite sa po tomto úspechu trochu ako hrdina?

„Určite nie. Netrénujem pre slávu. Ak by som nemal rád šport, nerobil by som to. Cítim zadosťučinenie. Mám dobrý pocit, že sa hádzaná dostala do popredia. Vážia si nás i v zahraničí. Ukázali sme neprajníkom, ktorí nám neverili."

V roku 2006 ste sa stali trénerom seniorskej reprezentácie. Nikdy predtým ste neviedli špičkový tím seniorov. Mnohí tento krok kritizovali.

„Ak by som chcel trénovať mužov, nebol by to problém. Mal som ponuky doma i v zahraničí. Nie som profesionálny tréner, nechcel som ísť touto cestou. Osem rokov som robil s mládežníckou reprezentáciou na vrcholnej úrovni. Boli sme trikrát šiesti na majstrovstvách Európy. Myslím, že som dostatočne dokázal, že hádzanú ovládam a viem koučovať. Trénovať prvú ligu neznamená, že tréner má schopnosti byť reprezentačným trénerom."

Je pravda, že ste lepší manažér ako tréner?

„Byť reprezentačným trénerom je trojúloha. Manažér, tréner a psychológ. Netvrdím, že som najlepší, ale asi niečo viem. Funguje to niekoľko rokov. Nemôže to byť náhoda."

Počas reprezentačných sústredení využívali vaši zverenci okrem lekára aj psychológa. Na šampionáte chýba.

„V budúcnosti so psychológom rátame. Je to dobrý ťah. Moji hráči si ho zobrali medzi seba. Bolo to prospešné hlavne pri vytváraní tímu."

Hráči sa na zápasy národného tímu tešia. V minulosti to nebolo pravidlom. Vraj im dávate veľkú voľnosť. Je to tak?

„Ako dobrý manažér viem zabezpečiť určité materiály alebo financie i mimo zväzu. Majú zabezpečené kvalitné podmienky. Za postup dostali i prémie. Netvrdím, že sú veľké. Ale predtým neboli nijaké. Hráčov beriem ako rovnocenných. Samozrejme, v určitých medziach. Veľa diskutujeme, nechávam im priestor, aby sa vyjadrili. Ak to prospeje, nemám problém ustúpiť a povedať - dobre chalani, toto je rozumné a môžeme to spraviť. Myslím, že aj toto prispieva k dobrej nálade. I preto chcú reprezentovať a odvádzať maximum. Ale viem byť aj tvrdý."

Zháňať peniaze však nie je úlohou trénera. Musíte byť veľký fanatik do hádzanej.

„To určite. V iných krajinách sa kouč môže venovať iba jeho činnosti. U nás to neplatí. Za tie roky som získal známosti. Mám stálych sponzorov i novších. Netvrdím, že všetky peniaze zoženiem iba ja. Je to v spolupráci so zväzom. Dokážem však zabezpečiť značnú sumu. Tento rok bolo manažovanie mužstva na veľmi slušnej úrovni. V tomto za inými reprezentáciami nezaostávame."

Ste prísny tréner?

„Ak treba, tak áno."

Hráči vraj vo veľkej miere zasahujú do taktiky počas zápasov.

„Je otázka, či je len jeden názor na taktiku, alebo sa ich dá viac dohromady. Dávam hráčom určitú voľnosť na ihrisku. Samozrejme, musíme si to na tréningu vyskúšať a nacvičiť. Preberieme si to. Každý tréner je špecifický. Niektorí kričia a tlačia na hráčov. Ja som v tomto iný."

Nie je pravda, že sa hráči dohodnú na taktike medzi sebou už vopred?

„Nie je to tak, že by povedali mimo mňa, toto budeme hrať. Určite to nie je pravda. Majú však istú voľnosť. Keď vidím, že to klape, nie je dôvod, aby som ich v tom nepodporoval a nenechal ich hrať. Základnú taktiku poviem a hráči si zrealizujú na ihrisku, čo im v danom momente najviac vyhovuje."

Hádzaná bola na Slovensku dlho v ústraní. Veľa ľudí pred šampionátom nepoznalo ani pravidlá. Po dobrých výsledkoch reprezentácie prišla eufória. Deti sa hrajú na Štochla, Kukučku či Straňovského. Ako to vnímate?

„Teší to. Trošku to bolo cítiť už vlani pred majstrovstvami Európy. Nemali sme ešte dotvorený kolektív. Chýbali však kľúčoví hráči, ako sú Dano Valo a Peter Kukučka. Sme starší a zrelší o rok. Niekde sme sa dopracovali. Chlapi dokazujú, že je to dobrá cesta. Odohrali sme veľa ťažkých zápasov v priebehu krátkeho času. Potvrdili sme, že vieme hrať aj proti silným súperom a nie je to o šťastí. Ľuďom sa to páči."

Slováci pôsobia v zápasoch uvoľnene. Nie sú vystresovaní či nervózni. Akoby ani nešlo o majstrovstvá sveta. Ako je to možné?

„Najprv musíte vytvoriť tím. Následne ich musíte naučiť vyhrávať a potom príde i ľahkosť."

Môžete už po tomto úspechu potvrdiť, že je to najsilnejší káder v histórii samostatnosti?

„Každý tím bol iný. Nechcem špekulovať nad minulosťou. Toto mužstvo sa našlo. Základ je tu a malo by zostať spolu ešte niekoľko rokov. Minimálne do olympiády. Je ideálne vekovo zložené. Kontinuita je dobrá. Mladí čakajú na príležitosť. Nehrozí vákuum, že príde výpadok hráčov a nebude ich mať kto nahradiť. Rebrík je urobený a stálym dopĺňaním by sme mali predísť problémom."

Kto je lídrom tímu. Máte nejakého prostredníka medzi hráčmi a vami?

„Nemám vytipovaného jedného. Je ich viac a sú to starší hráči ­ Dano Valo, Rišo Štochl, Rado Antl, Kuko (Peter Kukučka - pozn. red.) či Fero Šulc."

V roku 2006 ste sa stali trénerom a dali ste si za cieľ pokúsiť sa postúpiť na olympiádu. Bude vrcholom pre tento káder?

„Olympiáda je olympiáda. Boli sme na majstrovstvách Európy i na majstrovstvách sveta. Bolo by úžasné kvalifikovať sa do Londýna."

Začiatok tohto roka je pre slovenské kolektívy mimoriadne úspešný. Hokejová dvadsiatka skončila na majstrovstvách sveta na štvrtom mieste. Tenisti vyhrali Hopmanov pohár. A to je ešte len január. Bude tento rok pre slovenský šport úspešný?

„Verím v to. Dúfajme, že aj futbalisti budú pokračovať v dobrých výsledkoch sľubne rozbehnutej kvalifikácie na majstrovstvá sveta. Ale aj volejbalisti či ostatné kolektívy idú výkonnostne hore."

Pavol Spál sa prioritne venuje futbalu, okrem toho hádzanej, boxu, MMA a občas aj hokeju. Ako reportér sa zúčastnil na MS vo futbale v roku 2010, EURO 2016 a na MS v hádzanej 2009. Od roku 2009 nechýbal takmer na žiadnom zápase slovenskej futbalovej reprezentácie.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články