Populárnejšia bola len prvá dáma USA. Legenda by mala 80 rokov

PRAHA. Věra Čáslavská získala počas kariéry sedem zlatých a štyri strieborné olympijské medaily. Zo svetových šampionátov si odniesla tri zlaté a tri strieborné kovy a z majstrovstiev Európy 11 zlatých medailí.

Známa však bola nielen výnimočnými športovými výkonmi, ale aj odvážnymi občianskymi postojmi a dramatickým životným príbehom. V utorok 3. mája uplynulo presne 80 rokov od jej narodenia.

Spolu s ruskou gymnastkou Larisou Latyninovou je Čáslavská jednou z dvoch gymnastiek histórie, ktorým sa podarilo získať dve zlaté medaily vo viacboji na dvoch olympiádach za sebou.

V roku 1968 ju vyhlásili za najlepšiu športovkyňu na svete a zároveň sa stala aj druhou najpopulárnejšou ženou planéty, hneď po Jacqueline Kennedyovej.

Výnimočnú kariéru začala v Moskve

Věra Čáslavská sa narodila 3. mája 1942 v Prahe. Športu či telesnej aktivite sa venovala od útleho detstva. Ako malé dievča si obúvala nielen baletné špičky alebo cvičky, ale aj korčule. V kariére krasokorčuliarky ju zastavilo zranenie.

Mala vtedy necelých 15 rokov a uvažovala aj o kariére cirkusovej akrobatky. Mama ju však zaviedla do telocvične k vtedajšej úspešnej športovej gymnastke Eve Bosákovej, olympijskej víťazke a majsterke sveta.

Športová gymnastika sa stala jej osudom.

Výnimočnú športovú kariéru odštartovala Věra Čáslavská vo veku 16 rokov na svetovom šampionáte v Moskve. Československo vtedy skončilo vo viacboji druhé a Čáslavská vo viacboji jednotlivkýň ôsma.

V tom istom roku 1958 bola druhá zhodou okolností za Bosákovou na domácich majstrovstvách. O rok neskôr na majstrovstvách Európy v Krakove prišli už jej prvé veľké úspechy - zlato za kladinu a striebro za preskok.

Pamätný moment zo stupňa víťaziek

Premiérové olympijské hry absolvovala v roku 1960 v Ríme, kde sa stala členkou strieborného československého tímu a v individuálnych súťažiach skončila ôsma vo viacboji a šiesta na kladine.

Potom prišli dve olympiády, ktoré ju vyniesli na svetové výslnie. V roku 1964 cestovala na hry do Tokia. Odtiaľ si priniesla nielen tri zlaté kovy za viacboj jednotlivkýň, preskok a kladinu, ale aj uznanie od mnohých Japoncov.

Na pamiatku dostala samurajský meč a na audiencii ju prijal samotný japonský cisár. Japonci na ňu nezabudli ani po mnohých rokoch. V roku 2010 dostala vysoké štátne japonské vyznamenanie - Rad vychádzajúceho slnka.

V roku 1968 sa v Mexiku konali ďalšie olympijské hry, na ktoré Čáslavská takmer neodletela. Podpísala totiž petíciu Dvetisíc slov, čím vyjadrila odmietavý postoj k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy na čele s vtedajším Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Odmietavý postoj vyjadrovala aj počas gymnastickej súťaže. Nehovorila so sovietskymi gymnastkami a na stupňoch víťazov počas hymny ZSSR odvrátila od sovietskej súperky hlavu smerom do zeme.

Trénovala v Mexiku

Z Mexika si odniesla štyri zlaté medaily (viacboj, preskok, bradlá, prostné), striebro za kladinu i tímovú súťaž a tiež manžela. Počas olympiády sa vydala za českého olympionika a bežca na stredné trate Josefa Odložila.

Po návrate do vlasti ju za jej konanie, ktoré ocenil takmer celý svet, nečakali ovácie. Vtedajšia československá štátna moc jej nič nedarovala.

Po olympiáde sa jej aktívna športová kariéra uzavrela. Začala sa venovať trénerstvu, pri ktorom jej štátna moc robila rôzne prekážky. Aj preto väčšiu časť energie presmerovala na dcéru Radku a syna Martina.

V roku 1979 sa jej podarilo vycestovať aj s rodinou na dvojročnú trénerskú stáž do Mexika. Venovala sa mexickým gymnastickým talentom a nakrútila seriál Cvičme s Věrou. Úspechy v pracovnej oblasti však zatienila manželská kríza, ktorá sa skončila rozvodom.

November 1989 privítala Věra Čáslavská, ako mnohí ľudia v Československu, s nadšením. Na niekoľko rokov sa stala predsedníčkou Československého a po roku 1993 Českého olympijského výboru.

V rokoch 1995-2001 bola členkou Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Od roku 1990 do roku 1992 bola poradkyňou prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla.

Po tragédii sa stiahla z verejného života

V auguste 1993 ju postihla tragédia. Jej bývalý manžel Odložil tragicky zahynul a z jeho smrti bol obvinený syn Martin, ktorý na základe Havlovej milosti nešiel do väzenia. Po udalostiach sa utiahla až do roku 2007 z verejného života.

Neskôr sa do neho čiastočne vrátila a prejavila vrúcny vzťah k Slovensku. Valné zhromaždenie Slovenského olympijského výboru (SOV - dnes SOŠV) ju v roku 2014 zvolilo za čestnú členku SOV.

"Chcela by som sa veľmi poďakovať, je to pre mňa nesmierna česť. Na Slovensku som ako doma. Som dojatá a nesmierne ma potešilo, ako ste ma privítali."

Rok predtým darovala do zbierok SZTK (Múzea telesnej kultúry v SR) dve svoje zlaté medaily z olympijských hier v Tokiu 1964 a Mexiku 1968. Počas zhromaždenia k nim pripojila dva diplomy.

V roku 2015 jej diagnostikovali rakovinu, ktorej Věra Čáslavská, legenda svetovej športovej gymnastiky podľahla. Zomrela 30. augusta 2016 v Prahe.