Keď prišla možnosť zapojiť sa do prípravy reprezentácie pred majstrovstvami sveta, nezaváhali ste?
„Nie. Deň po vypadnutí z play off mi volal Miro Šatan (generálny manažér reprezentácie - pozn. red.) a pýtal sa, či som zdravý a ochotný prísť. Odpovedal som, že áno.
Aj na tieto otázky odpovedal Dominik Graňák:
- Aký vplyv na reprezentáciu môže mať príchod hráčov z NHL?
- Má zmysel prehovárať Branka Radivojeviča a Tomáš Záborského?
- Je riskantné zobrať na majstrovstvá sveta troch brankárskych nováčikov?
- Prečo sa mu viac páči finále medzi Trenčínom a Banskou Bystricou ako play off v Česku?
- Je systém hokejistov Banskej Bystrice cestou aj pre národné mužstvo?
Počas sezóny som sa cítil fajn a aj skúsenosť s realizačným tímom z olympiády bola pozitívna. Dohodli sme sa, že prídem o týždeň neskôr, keďže sme mali v klube nejaké povinnosti.“
V Dánsku môžete hrať už na svojom dvanástom svetovom šampionáte. Ako si vysvetľujete toto vysoké číslo?
„Zrejme už starnem. V posledných rokoch je tých štartov viac, čo trochu môže biť do očí. Nikdy som nemal ambíciu dosiahnuť toľko štartov.
Kariéru športovec hodnotí podľa toho, čo dosiahol, a nie podľa toho, ako často sa o to pokúšal. Mal som to jednoduchšie aj preto, že ešte nemám deti a vždy som sa rozhodoval na základe vlastných pocitov.
Teší ma, že si ma do tímu vybralo šesť či sedem trénerov. To, že mi našli miesto v tíme, bolo zaväzujúce. Vždy som sa im to snažil vrátiť."
Hráči sa po sezóne sťažujú na zranenia, únavu, alebo nemajú zmluvu. Koľkokrát ste odmietli reprezentačnú pozvánku?
„Prvýkrát to bolo v roku 2013, čiže rok po zisku strieborných medailí v Helsinkách. V Diname Moskva som prežil najťažšiu sezóny kariéry.
