Bývalá bašta sa vrátila. V jednom ukazovateli je už najlepšia na Slovensku

V minulosti získali tri tituly majstrov republiky. V sezóne 2008/09 zdolali vo finále v tom čase na slovenské pomery prakticky neporaziteľný Slov-Matic Bratislava.

Hoci postupne košický futsal klesal ku dnu, jeho odchovanci (Kozár, Rick, Serbin, Brunovský i ďalší) tvoria aj v súčasnosti gro reprezentácie.

Aktuálne zažíva niekdajšia bašta reštart. A to nielen na seniorskej úrovni.

„Sme jediný klub na Slovensku, ktorý mal v uplynulej sezóne zastúpenie v najlepšej štvorke vo všetkých kategóriách,“ hovorí prezident klubu Podpor Pohyb Košice MATÚŠ HUDÁK.

Návrat do extraligy ste odštartovali nebojácne. S akým zámerom ste do súťaže vstupovali?

Na začiatku sme si povedali, že chceme tím stavať na mladých hráčoch, košických odchovancoch. Naším cieľom bolo pohybovať sa v strede tabuľky, čo sa nám nadmieru darilo. Väčšinu sezóny sme boli na treťom, či dokonca druhom mieste a na konte sme mali veľa víťazstiev.

Na konci základnej časti na nás doľahla kríza. Skončili sme v nej tretí, vinou horšej bilancie vzájomných zápasov s Banskou Bystricou. Doma sme s ňou remizovali a vonku prehrali 1:2, pričom rozhodujúci gól sme inkasovali deväť sekúnd pred koncom zápasu.

Slovenskému futsalu momentálne vládne Lučenec, účastník skupinovej fázy Ligy majstrov. Vy ste v play off zostali bez medaily.

Po postupe cez Pinerolu Bratislava sme v semifinále znova natrafili na Banskú Bystricu. V úvodnom stretnutí sme vonku viedli 4:2, mali aj ďalšie šance, ale napokon sme po predĺžení prehrali. V sérii hranej na dva víťazné zápasy sme potrebovali doma vyhrať. Súper však bol od vyrovnania na 1:1 oveľa lepší a dotiahol to do víťazného konca.

V súboji o 3. miesto sme narazili na favorizovanú Prievidzu. Ide o profesionálne mužstvo s množstvom legionárov. V takých zápasoch môžeme vyhrať jeden z desiatich. Verili sme, že by to mohol byť práve tento, po polčase sme vyhrávali 3:1, ale domáci zápas otočili a zvíťazili 6:3.

Napriek tomu hodnotím našu úvodnú sezónu pozitívne. Nemali sme ani jedného zahraničného hráča, takmer všetci boli z Košíc. Až na jedného, ktorý je z Prešova.

Na najvyššej úrovni pôsobia aj vaše mládežnícke tímy. Podaril sa reštart košického futsalu?

Určite áno. V slovenskom futsale existujú len dve extraligové kategórie juniorov – do 17 a 20 rokov. Naše tímy v oboch postúpili do záverečného turnaja Final Four. Vďaka tomu sme jediný klub na Slovensku, ktorý mal v uplynulej sezóne zastúpenie v najlepšej štvorke vo všetkých kategóriách.

Sedemnástka i dvadsiatka obsadili tretie miesta, pri troche šťastia mohli pomýšľať na titul. Aj s ich účinkovaním vládne veľká spokojnosť.

Urobíme všetko pre to, aby sme poskladali tím aj v novovzniknutej kategórii do 15 rokov. Veľkou našou výhodou je to, že talentovaní 15 a 16-roční chlapci už hrávajú za tímy U17 i U20. Rastú z nich perspektívni hráči aj pre seniorské mužstvo.

Kvôli rekonštrukcii Angels arény ste sa v priebehu sezóny presťahovali do Šace. Ako ste to vnímali?

Bohužiaľ, momentálne nie je v Košiciach žiadna hala, ktorá by spĺňala podmienky pre futsalovú extraligu. Jedna - na Ostrovského ulici – by bola, ale bolo v nej zriadené vakcinačné centrum a neskôr sa začala využívať ako sklad potrieb pre utečencov z Ukrajiny.

Halu v Šaci využívajú aj basketbalistky Young Angels a uvažujú o nej i ďalšie košické kluby. Verím, že sa všetci pomestíme. Podmienky sú tam dobré. Tesne pred našim príchodom sa vymenila palubovka, trocha sa to skultúrnilo. Na zápasy chodilo veľa fanúšikov. To nás prekvapilo a zároveň veľmi potešilo.

Košický futsal sa po osemročnej odmlke vrátil do extraligy. Aká je jej súčasná úroveň?

Som veľmi rád, že sa pre futsal na Slovensku blýska na lepšie časy. Vedeniu zväzu sa podarilo prilákať generálneho partnera, myslím si, že verejnosť sa o tom čoskoro dozvie. Liga by mala byť kvalitnejšia, zápasy budú vysielané na internete či v televízii.

Aká je ďalšia perspektíva futsalu v Košiciach?

Sezóna sa skončila, ďalšia začína v septembri. Už teraz sa na ňu pripravujeme a veríme, že bude minimálne taká úspešná, ako predchádzajúca. Teší nás, že väčšinu tímu sa nám podarilo udržať pokope.

Ako od začiatku deklarujeme, našou prioritou je vytvoriť ďalšiu generáciu reprezentantov. Nielen Košíc, ale aj Slovenska. Štvorica našich mladých hráčov sa už zúčastnila reprezentačného zrazu do 19 rokov. Štarty v najvyššej súťaži ich budú posúvať vpred.

Budeme radi, ak sa nám v spolupráci s partnermi podarí vytvoriť podmienky, ktoré prilákajú košických odchovancov pôsobiacich na Slovensku i v Česku. Mohli by kariéru ukončiť doma a odovzdávať svoje skúsenosti ďalším generáciám.

Budú sa hráči, z ktorých väčšina hráva futbal, venovať futsalu aj v lete?

Áno. Viacerí dostali pozvánku do mládežníckych reprezentačných výberov. V júli sa v Portugalsku uskutočnia akademické majstrovstvá sveta, ktorých sa zúčastnia štyri hráči nášho A-tímu – Bačo, Kuruc, Terpaj a Fedor. Súpermi Slovenska v základnej skupine budú Brazília, Ukrajina a Omán. Chlapcom budeme držať prsty.

Trénerom Košíc je skúsený Richard Bačo, ktorý zároveň pôsobí vo funkcii asistenta reprezentačného trénera Mariána Berkyho. Aký je jeho prínos?

Je to veľká osobnosť slovenského futsalu a sme veľmi radi, že ho máme. On nerobí pre nás, ale s nami. Nie je len tréner, ale pomáha nám aj s hľadaním partnerov a sponzorov.

Mladí hráči pod jeho vedením rastú každým tréningom i zápasom. Kým na začiatku sezóny išlo o neskúsených chlapcov, na konci už boli ťahúňmi mužstva. Môžu sa z nich stať veľkí hráči, ktorí sa presadia aj v silnejších kluboch.