Elegantný technik, ktorý bol prínosom pre každé mužstvo, kde pôsobil.

VLADIMÍR JANOČKO (48) sa v roku 2002 stal Hráčom roka v Rakúsku a o rok neskôr zvíťazil v ankete Futbalista roka na Slovensku.

Počas kariéry si obliekal dresy klubov 1. FC Košice, Škoda Xanthi, Austria Viedeň či Red Bull Salzburg.

Vyše 40-násobný slovenský reprezentant hráva futbal stále, v piatej lige nastupuje za TJ Družstevník Malá Ida.

Patríte medzi najstarších hráčov v súťaži, no dostali ste sa do Jedenástky jesene 2024. Čo to pre vás znamená?

Chlapci z kabíny mi o tom vraveli a veľmi ma to potešilo. Každý polrok si predlžujem kariéru a stále mi to ide. Pokiaľ som platný a zdravie mi slúži, chcem hrať. Futbal ma veľmi baví, hýbem sa skoro každý deň, takže si neviem predstaviť, že by som skončil.

V jesennej časti ste strelili päť gólov. Spokojnosť?

Nejaké góly som dal, ale predovšetkým som na ne prihrával. Nezakladám si na individuálnych úspechoch, teší ma hlavne to, keď sa darí tímu.

Aktuálne ste na prvom mieste tabuľky, pred druhou Gečou máte trojbodový a pred tretími Ťahanovcami až desaťbodový náskok. Takže sa vám darí.

V tíme máme kvalitných hráčov, ktorí sú veľký prínos. Vo viacerých zápasoch sme sa ledva zišli, pretože v amatérskom futbale nepotrebujete a nemôžete mať dvadsať hráčov, všetko však dobre dopadlo.

Sme v tabuľke hore, ale neriešime ambície. Ideme od zápasu k zápasu. Myslím, že ak budeme zdraví, rozhodne sa medzi nami a Gečou.

Dôležité je, že sme dobrá partia, ktorá drží pokope. Na posledný zápas sme viacerí cestovali vyše štyri hodiny, čo potvrdzuje, že chceme niečo dokázať. Ak by sme sa neobetovali, bola by to kontumácia, pretože tréner mal k dispozícii len šesť hráčov.

Vedia spoluhráči, že hrajú s najlepším Futbalistom Slovenska za rok 2003? Pripomenú vám to občas?

Chalani poznajú moju históriu, vedia, kde som pôsobil. Nehrám sa však na žiadnu hviezdu. Vždy sa snažím, aby som bol pre mužstvo prínos, ku každému zápasu pristupujem zodpovedne.

Mám už svoj vek, ale stále chcem byť rozdielový hráč. Mám to v hlave zakódované odmalička.

Máte 48 rokov, cítite po zápasoch únavu?

Štyrikrát do týždňa hrám futbal, tenis či bedminton. Pohyb potrebujem k životu, čo mi pomáha držať sa vo forme. Občas tam je únava, ale všetko v rámci normy. Na ihrisku aj mimo neho sa cítim veľmi dobre.

VIDEO: Vladimír Janočko v relácii Iná liga

A čo súperi, nehrajú proti bývalému reprezentantovi tvrdo?

Dnes je z každého zápasu video na Futbalnete, stretnutia sledujú delegáti, takže si to nikto nedovolí.

Áno, chalani proti mne pritvrdia, občas ma aj kopnú, ale všetko je z futbalovej stránky v poriadku.

Dedinský futbal je fenomén, ktorý spája ľudí. Zaspomínate si občas na zápasoch piatej ligy na bohatú kariéru, počas ktorej ste vyhrali šesť majstrovských titulov?

Boli to krásne úspechy, na ktoré nikdy nezabudnem. Bolo to dlhých dvadsať rokov, no dnes si uvedomujem, že to ubehlo veľmi rýchlo.

Som hrdý, že som mal to šťastie hrať na najvyššej úrovni a byť reprezentantom Slovenska. Podarí sa to možno jednému hráčovi z tisíc a bol som to práve ja.

Kariéru ste rozbehli v 1. FC Košice, kde vás viedol legendárny Ján Kozák. Zaujali ste už v mladom veku, v roku 1996 sa o vás zaujímal slávny Celtic Glasgow, kde ste nakoniec neprestúpili. Mrzelo vás to?

Všetko mám v hlave, akoby to bolo včera. Doma sme remizovali 0:0, penaltu nepremenil Vladislav Zvara.

Keď som pred odvetou vystúpil z lietadla, prepadli ma novinári. Zostal som z toho prekvapený, nechápal som, čo sa deje. Neskôr som sa dozvedel, že Celtic mal o mňa záujem.