Súperi s nimi nechceli hrať. Dnes sú vo vyššej súťaži a drží ich priazeň divákov aj spoza hranice

SALKA. Futbalová Salka patrí medzi to lepšie, čo hrá posledné roky piatu ligu Východ na Západnom Slovensku. A keď zeleno-bieli ukazujú čo i len trochu lepší futbal, návštevy na ich domácich zápasoch im môže väčšina súperov iba závidieť.

Do útulného futbalového stánku tisícovej dediny na samom juhu okresu Nové Zámky dokáže dobrý futbal pritiahnuť dokonca aj divákov spoza blízkej hranice s Maďarskom.

Pred piatimi rokmi skončila Salka v piatej lige na piatom mieste (iba o skóre za štvrtým), no krajskú 1. B triedu okúsila už pred vyše tridsiatimi rokmi.

Symbolom súčasného zeleno-bieleho mančaftu je 34-ročný kanonier Gabriel Dajcs, ktorý bol v predminulej sezóne druhým najlepším strelcom piatej ligy a ktorý opustil svoj materský klub iba na jednu polsezónu, ktorú strávil pred štrnástimi rokmi v treťoligovom Štúrove. Po tom, čo uplynulú jeseň laboroval so zranením, dlhoročný prezident TJ Attila Demendi označil práve jeho za najväčšiu posilu pred odvetami. Okrem návratu uzdraveného Dajcsa, má vraj šéf klubu v Maďarsku rozpracované aj niečo iné.

Futbalová dedina sa však presne pred desaťročím potrebovala zbaviť jednej veľkej machule.

To, keď mala po treste a odrátaní bodov vypadnúť z okresnej šiestej ligy, lenže nakoniec sa tak po rozhodnutí od zeleného stola nestalo a súperi – na protest proti verdiktu vtedajšieho vedenia zväzu – zápasy so Salkou „sabotovali“.

V sezóne 2013/14 prebiehala súťaž tak, že do Salky súperi ani nechodili, kým doma nastupovali so siedmimi hráčmi, z ktorých sa po pár minútach hry jeden „zranil“ a bolo po zápase. Nasledovala kontumácia, no a napríklad po siedmich kolách mala prvá Salka v tabuľke plný počet 21 „kontumačných“ bodov a skóre 21:0...

Túžba baviť sa opäť futbalom však pri Ipli nezakapala ani po tejto preťažkej skúške a spomínané nedávne „predpandemické“ návštevy - neraz aj okolo 300 divákov - sú pre tých, čo pri hre hier v Salke vydržali, dodnes najväčšou odmenou.

V aktuálnej sezóne zimujú Salčania na ôsmom mieste 18-člennáho pelotónu s plusovým skóre (40:27), pričom v posledných siedmich kolách získali z 21 možných bodov až šestnásť (so skóre 20:8).

„S umiestnením v hornej polovici tabuľky sme spokojní, ale koniec súťaže je ešte ďaleko. Poviem úprimne, nám ide predovšetkým o nášho diváka. To je priorita a najlepšie zrkadlo našich výkonov. Ak sú spokojní naši fanúšikovia, tak sme aj my,“ hovorí tréner TJ Salka BOHUMIL TOBĚRNÝ (52), ktorý je pri mužstve štvrtý rok a ktorý už viedol aj Štúrovo, ešte v tretej lige.

Salka mala ťažký vstup do súťaže, v 1. kole ste doma zachraňovali aspoň bod proti jesennému majstrovi Podhájskej (3:3). Aký to bol zápas z vášho pohľadu?

Bolo to ťažké stretnutie, pretože Podhájska, ako ašpirant na postup, má svoju kvalitu. Do dvadsiatej minúty nám mohla dať štyri góly a bolo by po zápase.

Lenže nedala a po vystriedaní hrajúceho trénera Alexandra Soboňu dvadsať minút pred koncom ich výkon rapídne poklesol. Iniciatívy sme sa chopili my a v samom závere sa nám podarilo vyrovnať na konečných 3:3. Myslím si, že remíza bola nakoniec zaslúžená.

Hneď v 2. kole ale prišla domáca prehra 2:1 so Šuranmi. Ako veľmi mrzela táto strata?

V tomto zápase sa ukázalo, čoho sú schopní páni, ktorí by mali strážiť pravidlá hry. Vôbec nám nedovolili rozbehnúť sa, ako to doma zvyčajne vieme.

Kto videl váš zápas 3. kola vo Veľkom Kýre, musel uznať, že ste boli väčšinu času lepší. Ešte sedem minút pred koncom vaše mužstvo v oslabení o vylúčeného hráča viedlo 2:1, no i tak ste prehrali 3:2. Vyčítali ste svojim hráčom niečo?

Áno, bol som predovšetkým nahnevaný na nášho hráča, ktorý sa nechal nezmyselne vylúčiť. A tiež na to, že sme za stavu 2:1 zahodili tutovku na zvýšenie náskoku na 3:1.

Dovolím si tvrdiť, že v opačnom prípade by sme ten zápas už dotiahli do víťazného konca. Vo Veľkom Kýre sa nám hrá totiž dobre, pretože jeho hráči chcú hrať futbal.

V 9. kole ste dokázali zvíťaziť 3:2 v Želiezovciach. Ako sa zrodilo toto prekvapenie?

V Želiezovciach sa mužstvo vyslovene zomklo, prišli sme tam totiž, z rôznych príčin, iba s dvanástimi hráčmi. Domáci nás podcenili a keď sme viedli 2:0, začali ratovať výsledok.

Dve minúty pred koncom vyrovnali na 2:2 a chceli nás doraziť. Nám ale vyšiel v samom závere jeden rýchly protiútok a cenné víťazstvo sme strhli na svoju stranu.

Až na prehru v Kmeťove a remízu vo Svätom Petri, v posledných siedmich jesenných kolách Salka všetko vyhrala. Záver polsezóny vám vyšiel...

Zlepšili sme najmä dôraz v osobných súbojoch a aj samotný prístup k hre. Paradoxne, v tejto fáze jesennej časti nás držal hráč z lavičky, ktorý sa postupne pretlačil do základnej zostavy.

Ktorý výkon tímu považujete za najlepší?

Za najlepší výkon mužstva považujem ten trojbodový v spomínaných Želiezovciach, ale aj ten vo Veľkom Kýre, kde sme nakoniec prehrali. Dobre sme však hrali aj v trinástom kole v Dulovciach, kde mužstvo dokázalo zvíťaziť dvoma gólmi za prvú polhodinu hry 2:0.

Kedy vás hráči výkonom sklamali?

Sklamaním bolo posledné jesenné kolo a prehra 3:0 v Kmeťove, tiež výkon v siedmom kole v Komjaticiach, kde sme prehrali 2:0, ale aj remízový zápas 1:1 v piatom kole v Podlužanoch, kde sme mali vyhrať a odviezť si všetky body.

Aká je teda u vás spokojnosť s ôsmou priečkou v 18-člennej súťaži?

S umiestnením v hornej polovici tabuľky sme v klube spokojní, ale koniec súťaže je ešte ďaleko a nás čaká v jarných odvetách veľa ťažkých skúšok.

Poviem úprimne, nám ide predovšetkým o nášho diváka. To je priorita a najlepšie zrkadlo našej výkonnosti. Ak sú spokojní naši fanúšikovia, tak sme aj my.

Ako by ste zhodnotili káder, prekvapil vás niektorý z hráčov?

Futbal je kolektívna hra, prirovnal by som to k reťazi na bicykli, bez jediného článku na nej sa nikam nepohnete. My sa ale musíme určite zlepšiť v budovaní kolektívu.

Dejú sa pred jarnými odvetami zmeny v kádri?

Žiaľ, opustili nás dvaja platní a veľmi seriózni hráči Adrián Szabó a Lórant Kišš, ktorí nám budú chýbať. Aj touto cestou im chcem poďakovať, že svojím prístupom k tréningom a zápasom boli v našom tíme vždy vzorom. Prípadné príchody rieši prezident klubu a sú ešte v štádiu riešenia.

Odvety začínate hneď tromi stretnutiami na ihriskách súperov. Vo Svodíne, Podhájskej a Šuranoch to nebude ľahký štart do jari...

Je to tak, v prvých troch jarných kolách nás nečaká nič ľahké. Nemáme však čo stratiť, budeme hrať to, načo v danej situácii budeme mať. Verím však, že mužstvo sa opäť zomkne, napríklad tak, ako v deviatom kole v spomínaných Želiezovciach.

Regionálny futbal poznáte dôverne dlhé roky. Potešilo či sklamalo vás niečo počas uplynulej piatoligovej jesene?

Vo futbale sa pohybujem naozaj už dosť dlho na to, aby som si zvykol na rôzne maniere, ktoré slovenský futbal prináša. Najnovšie napríklad na osemnásťčlennú súťaž amatérov v piatej lige, či na nulovú podporu jednotlivých klubov.