BRATISLAVA. Prestup Davida Strelca z bratislavského Slovana do FC Middlesbrough je u nás veľkou témou. Slovenskému majstrovi by mal priniesť rekordný balík peňazí. Ak sa naplnia bonusy, tak vraj až desať milión eur (7,5 milióna eur základná suma).
Nie je to prvý transfer na trase Slovan - do FC Middlesbrough.
„Koncom roka 1996 som podpísal zmluvu s Middlesbrough a v januári 1997, keď som dostal pracovné povolenie, som odišiel do Anglicka. Mal som 27,“ opisoval v knihe Divoké Deväťdesiatky Vladimír Kinder.
Dnes je FC Middlesbrough líder druhej anglickej ligy, v ére Kindera (hrával za Slovan s Milanom Strelcom, otec Davida) pôsobil aj v najvyššej súťaži.
„To, že som bol prvým slovenským futbalistom v Premier League, som príliš neriešil. Ani som sa tým nechválil. Nikto z toho nerobil veľké haló. Viacerí slovenskí futbalisti mali vtedy na to, aby hrali v Anglicku. Ľubo Moravčík i Dušan Tittel prestúpili do Francúzska, Miloš Glonek do Talianska, Peťo Dubovský do Španielska,“ dodal Kinder.
Počas pôsobenia v FC Middlesbrough sa dostal až trikrát do slávneho finále pohára a zahral si na slávnom Wembley.
Ako sa po ceste strácali peniaze
Za transfer do Middlesbrough mal Slovan zinkasovať milión libier. Ak zoberieme do úvahy infláciu, to je ako keby dnes niekto prestúpil zo slovenskej ligy za sedem miliónov eur.
„Na transfere pracoval okrem môjho „Manažéra“ aj jeden taliansky manažér. Z milióna libier sa po ceste z Middlesbrough do Manchestru stratilo 250-tisíc libier,“ pokračoval Kinder vo svojej knihe Divoké Deväťdesiatky. Ďalej opísal čudesnú trasu financií.
„Následne putovali peniaze do Vaduzu, aby sa nemuseli zdaňovať. Tam už však prišlo len x mariek (sumu sa dozviete v knihe Divoké Deväťdesiatky, pozn. red.), čo bolo výrazne menej v porovnaní s librami,“ odhalil Kinder.
„Do Vaduzu si po peniaze prišiel vtedajší šéf Slovana, ktorému „Manažér“ povedal, že chce 500-tisíc mariek na moju réžiu,“ tvrdil Kinder.
VIDEO: Gól Kindera v drese Middlesbrough
Zabudol na bonus
Podľa jeho slov mu „Manažér“ zabudol vyplatiť podpisový bonus. „Prvý rok som mal dostať 50-tisíc libier a druhý rok 100-tisíc libier. Povedal mi, aby som poslal peniaze na jeho účet, nech ich nemusím zdaňovať. Tvrdil, že ich následne vráti. Odvtedy sa však úplne odmlčal,“ priznal Kinder.
Na svojom prestupe priblížil, ako v tých rokoch fungovali transfery do zahraničia. Nebolo neobvyklé, že sa najskôr kluby dohodli na prestupovej sume a keď malo prísť k podpisu zmluvy, jeden klub sumu zrazu zvýšil a zástupcovia druhého sa ihneď postavili a odišli.
„Vedenie Slovana ma podrazilo už dva roky pred prestupom do Middlesbrough. Mal som prestúpiť do Leicester City. V druholigovom anglickom klube som bol dva týždne na skúške. Na sústredení neďaleko nemeckého Frankfurtu som odohral aj prípravné zápasy a s mojimi výkonmi boli tréneri spokojní,“ tvrdil Kinder.
Kluby sa podľa jeho slov dohodli na odstupnom 800-tisíc libier. „Angličania prišli do Bratislavy podpísať zmluvu, no slovanisti na nich v poslednej chvíli vyrukovali, že si to rozmysleli a chcú milión libier. Zástupcovia Leicesteru sa ihneď postavili a odišli domov,“ pokračoval Kinder.
Desaťnásobne vyšší plat
Koľko po príchode do Middlesbrough zarábal?
„Vtedy stála jedna libra 60 slovenských korún. V Slovane som ku koncu svojho pôsobenia zarábal do 100-tisíc korún mesačne, v Middlesbrough som mal asi desaťnásobne vyšší plat,“ priznal.
Jeho prvá cesta do Anglicka bola nezabudnuteľná. „Letel som z Viedne do Londýna, tam som však nestihol vnútroštátnu linku do Middlesbrough. Musel som si sám prebookovať letenku a za jednu noc v Londýne som zaplatil 700 libier. Vtedy ešte nefungovali bankomatové karty. Našťastie som si so sebou zobral dostatočnú hotovosť,“ povedal bývalý reprezentant.
Vysvetlil, ako sa do Anglicka predal. Komunikoval rukami a nohami
„Vtedy ešte nebolo veľa futbalových manažérov a nemyslím si, že sa skauti chodili pozerať na slovenskú ligu. Zviditeľnili sme sa najmä v európskych zápasoch, ale aj tak sme väčšinou chodili najskôr na skúšku a podľa nej sa kluby rozhodli, či nás vezmú," ozrejmil bývalý krajný obranca.
Rukami a nohami
Aj Kinder bol v Middlesbrough najprv na skúške. „Odohral som jeden prípravný zápas a po ňom Angličania o mňa prejavili záujem. Taliansky agent, ktorý prestup vybavoval, žil v Manchestri. Mal dobré vzťahy s trénerom Bryanom Robsonom,“ vysvetľoval Kinder.
Začiatky v novom prostredí boli náročné. „Po príchode do Middlesbrough som komunikoval rukami i nohami. Angličtinu som sa učil súkromne, chodil som do Newcastlu k slovenskej učiteľke.
Z Middlesbrough som to mal autom trištvrte hodinu a často som sa stretával s českým brankárom Pavlom Srníčkom. Chytal za Newcastle a v začiatkoch mi veľmi pomáhal," uzavrel Kinder. Viac sa dozviete v knihe Divoké deväťdesiatky.
V anglickom klube pôsobil v troch sezónach (1997 – 1999), v 45 zápasoch strelil päť gólov. Z toho tri v Premier League. Hral aj druhú ligu. Každý rok si musel uplatňovať pracovné povolenie pre prácu v Anglicku.
Zážitok na celý život
„Počas dva a polročného pôsobenia v Middlesbrough som zažil atmosféru Wembley až trikrát. Bolo to fantastické, zážitok na celý život. Pred osemdesiattisíc divákmi som nikdy predtým nehral,“ opisoval Kinder vo svojej knihe Divoké Deväťdesiatky. Stretol sa s vtedajšou anglickou kráľovnou Alžbetou II.
„Stalo sa tak vo Wembley po finálových zápasoch Ligového pohára proti Leicestru, resp. Cheslea. Žiaľ, v oboch prípadoch sme ťahali za kratší koniec. Na kráľovnú mám však dodnes živé spomienky, dokonca som si s ňou podal aj ruku. Niečo také sa nepodarilo každému, a preto som na to veľmi hrdý,“ opisoval Kinder.
V jeho prvej sezóne v Anglicku hral najskôr finále Ligového pohára. V prvom zápase vo Wembley remizoval s Leicesterom City 1 :1, ale Kinder nehral.
„V opakovanom stretnutí na štadióne Hillsborough, kde sa osem rokov predtým stala veľká tragédia a zomrelo 96 ľudí, som už nastúpil v základnej zostave.
Odohral som celý zápas. Opäť sa rozhodovalo až v predĺžení, inkasovali sme v 100. minúte a prehrali sme 0:1,“ spomínal Kinder.
Nocovali pred arénou
O mesiac neskôr hral Middlesbrough finále FA Cupu proti londýnskej Chelsea.
„Keď som prišiel na tréning, neveril som vlastným očiam. Na vstupenky čakali tisícky fanúšikov. Chceli si zabezpečiť miesto na tribúne vo Wembley. Niektorí pred štadiónom aj nocovali. Do Londýna cestovali špeciálnymi vlakmi. Dokonca aj my hráči sme išli na finále rodinným vlakom,“ opisoval Kinder.
„Chcel som nastúpiť od začiatku a aj ma trochu trápilo, že sa tak nestalo. Do finále FA Cupu sa však dostane málokto, preto ma potešilo, že som si zahral aspoň poslednú štvrťhodinu,“ dodal. Za Chelsea nastúpili hviezdy ako Zola, Vialli, Wise, Di Matteo či Leboeuf.
„Aj my sme mali zaujímavých hráčov ako Ravanelli či Brazílčanov Juninha a Emersona. Z 28-členného kádra som sa dostal medzi nominovanú štrnástku, keďže v tom čase bola povolená len trojica náhradníkov,“ vysvetlil Kinder.
Chelsea bola kvalitnejšia a zaslúžene zvíťazila 2:0.
Vymenili farby
O necelý rok neskôr si Kinder zahral proti Chelsea vo Wembley ďalšie finále, tentoraz Ligového pohára.
„Bol to oveľa vyrovnanejší zápas. To, že sme sa ako druholigista dostali do finále, bolo veľkým prekvapením. Zápas dospel až do predĺženia, no v ňom sme opäť prehrali 0 : 2. Malou náplasťou na porážku bolo, že som odohral celé stretnutie,“ tvrdil Kinder.
Spomenul príhodu.
„Keď sme hrali vo Wembley finále proti Chelsea, potreboval som dvadsať vstupeniek pre kamarátov zo Slovenska. Jedna polovica štadióna bola červená, čo sú klubové farby Middlesbrough, druhá zase modrá, ktorá je spojená s Chelsea.“
Jeho kamaráti si sadli k fanúšikom Middlesbrough a niektorí z nich mali na sebe modré tričká. Ľudia sa ich pýtali, či drukujú Chelsea.
„Nie, sme kamaráti Vlada Kindera zo Slovenska,“ bránili sa. „Tak prečo ste oblečení v modrom?“ nerozumeli.
Kamaráti rýchlo odišli do obchodov a kúpili si klubové dresy, šály a čapice. Keď sa vrátili na tribúnu, ušiel sa im veľký aplauz. „Teraz je to v poriadku,“ hlásali fanúšikovia Middlesbrough.
