Bude mať 50. V týždni dohliada na väzňov, cez víkend hrá dedinskú ligu

Bude mať 50. V týždni dohliada na väzňov, cez víkend hrá dedinskú ligu

Róbert Semeník. (Autor: TASR)
Róbert Semeník. (Autor: TASR)
Jakub Bobovič|24. jún 2022 o 07:00

Róbert Semeník na záver kariéry vypomáha švagrovi v mužstve z nižšej súťaže.

Napriek tomu, že onedlho oslávi okrúhle jubileum, má civilné zamestnanie, tri dcéry a nedávno prekonal zranenie, futbal ho ešte stále neomrzel.

Člen klubu ligových kanonierov a bývalý reprezentačný útočník RÓBERT SEMENÍK (49) si na seba v aktuálnej sezóne oblieka dres TJ Partizán Dolná Lehota účinkujúceho v II. triede Oblastného futbalového zväzu Banská Bystrica.

Kanonier, ktorého si fanúšikovia pamätajú najmä z dresov Banskej Bystrice a Košíc, s ktorými oslávil dva majstrovské tituly, naposledy dvakrát skóroval na začiatku júna do siete Tajova, no Dolná Lehota zápas výsledkovo nezvládla a prehrala ho vysoko 3:8.

V tabuľke jej pred posledným kolom patrí nelichotivá trinásta pozícia a na svojom konte má šesť prehier v rade.

Nielen o dedinskom futbale, ale aj o reprezentácii, ktorá nemá formu a stále hľadá útočníka, návrate (ex) reprezentantov na Slovensko, comebacku Banskej Bystrice v najvyššej súťaži, spomienkach na prvý košický titul, od ktorého nedávno ubehlo dvadsaťpäť rokov, spolupráci s trénerom Kozákom či náročnej práci väzenského dozorcu prezradil viac v rozhovore.

Napriek tomu, že o pol roka oslávite päťdesiatku, stále ste aktívny hráč. Čomu vďačíte za futbalovú dlhovekosť?

Asi tomu, že celý život športujem a v kondícii ma držia aj moje tri dcéry.

Vaši súperi majú o dvadsať či tridsať rokov menej, no vy s nimi stále dokážete držať krok. Je to podľa vás tým, že máte za sebou profesionálnu kariéru a čo to natrénované alebo skôr slabšou kondíciou mladších?

Povedal by som, že je to skôr tým, že sa viem dobre pozične postaviť.

V Dolnej Lehote nosíte číslo sedemdesiattri, ktoré symbolizuje rok vášho narodenia, desiatka už nebola voľná?

Presne tak. Číslo desať už mal Maroš Hudík, mimochodom navádzač jedného z našich paraolympionikov (Miroslava Harausa, zlatého paraolympionika v superkombinácii z Pjongčangu 2018, pozn. redakcie).

Róbert Semeník. (Autor: SITA)

V minulosti ste si zahrali na viacerých pozíciách, no fanúšikovia si vás pamätajú ako útočníka - kanoniera. Na akej pozícii hrávate v Dolnej Lehote?

Už dlhší čas hrávam na pozícii libera a keď je to nutné, tak vybehnem na niekoľko minút na hrot.

Začínali ste pritom v obrane a málokto o vás vie, že máte skúsenosť aj ako brankár.

V obrane som hral odmalička. Zlom nastal v poslednom ročníku v doraste, po odchode Mareka Penksu do Nemecka, keď ma tréner Benedik začal ku koncu stretnutí posúvať do útoku, kde sa mi strelecky celkom darilo. Plnohodnotným útočníkom som sa stal po prechode z rezervného do prvého mužstva, na vojne, za čias trénera Adamca. Bol to práve on, kto ma začal brávať na tréningy áčka.

Čo sa týka brankárskej skúsenosti, bolo to v maďarskom Győri, v sezóne 2002/2003, keď v jednom zo stretnutí dostal náš brankár červenú kartu a nemohli sme striedať. Do konca zápasu zostávalo odohrať dvadsať minút a mne sa podarilo udržať čisté konto.

To, čo sa vám v kariére šlo najlepšie, strieľať góly, ste nezabudli. V predposlednom kole proti Tajovu ste sa presadili hneď dvakrát, no Dolná Lehota stretnutie prehrala vysoko 3:8. Celkovo sa mužstvu v tejto sezóne až tak nedarí. Ako by ste tento ročník zhodnotili?

Mužstvo dáva od leta dokopy môj švagor Lukáš. Priznám sa, že je to práve on, kvôli komu som do Dolnej Lehoty prišiel. Odohral som iba jarnú časť súťaže, keďže na jeseň som laboroval so zranením - roztrhnutou achilovkou. Po sezóne si určite spolu so spoluhráčmi a realizačným tímom sadneme a ročník vyhodnotíme.

Ako vás vnímajú súperi? Predsa len, väčšina z nich sa v súťaži, ktorú hrávate, venovala futbalu len amatérsky.

Väčšinou je to v poriadku, aj keď sa sem-tam nájde výnimka, ale to si viem na ihrisku vyriešiť sám.

A ako reagujú fanúšikovia? V siedmej lige ste osobnosťou a zároveň, prostredie na ihriskách v nižších súťažiach je špecifické, fanúšikovia sú s hráčmi v bližšom kontakte.

Divákov na naše zápasy veľa nechodí, čo je zrejme spojené aj s tým, že dedinský futbal pomaly stráca dych a je problém nahovoriť mladých, aby si prišli zahrať.

Atmosféra je v amatérskych súťažiach veľakrát vybičovaná, prítomné sú emócie a na tribúne sedí niekoľko samozvaných trénerov. Čelíte aj nepríjemným reakciám, vulgárnym pokrikom?

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: