Výborne si nabehol na center a hlavou poslal loptu do siete.
RÓBERT PICH (36) strelil proti Podbrezovej stý gól v kariére a definitívne sa tak stal členom Klubu ligových kanonierov.
V elitnom klube je jedným z mála členov, ktorý nikdy nenastúpil za reprezentáciu Slovenska.
V článku sa dočítate
- Dlho to nevedelo prísť. Ako prežíval vstup do Klubu ligových kanonierov?
- Inšpiroval ho Alexander Ovečkin?
- Červený koberec. Akú srandu si z neho robil Martin Mikovič?
- Hral ako chlapec hokej? Skončil, pretože nemal peniaze?
- Ako ťažko prežíval, keď sa vravelo, že reprezentácia nemá útočníka?
- Čo ho trápi dodnes a z čoho je sklamaný?
- Bolo mu zle? Ako tréner Gašparík zmenil názor na Ružomberok?
- Končí mu zmluva? Bude hrať ďalej za Spartak Trnava?
Čakali ste od októbra minulého roka, kedy ste sa trafili takisto do siete Podbrezovej. Aký je to pocit prekonať magickú métu sto gólov v najvyšších súťažiach? Padol vám veľký kameň zo srdca?
Áno, pretože som to dlho nosil v hlave. Stále som počúval, kedy to konečne príde. Aj v deň zápasu mi to spoluhráči pripomínali, preto som to chcel mať za sebou.
Navyše, blíži sa koniec súťaže a ak by som to nestihol do konca sezóny, bolo by to pre mňa náročné.
Našťastie, prišlo to a dočkal som sa. Som rád, že som takúto skvelú métu dosiahol.
Zvíťazili ste 2:1, teda váš stý gól mal víťaznú príchuť. Čo vám po zápase povedali spoluhráči a tréner Michal Gašparík?
Prišli mi gratulovať a tešili sa so mnou. Aj im ďakujem, že som to dokázal. Cítil som od nich, že mi to prajú, takže máme veľkú radosť.
Čo ste za stý gól a vstup do Klubu ligových kanonierov doniesli do kabíny?
Zatiaľ sme to neriešili, pretože sme mali nahustený program. Rozhodne sa im však odvďačím a počas budúceho týždňa pripravím občerstvenie.
Rovnako tak ďakujem svojej rodine, ktorá mi pripravila doma výzdobu, čo ma veľmi prekvapilo. Nečakal som to a cením si to.
Gratulovalo mi tiež množstvo priateľov, ktorých podporu som cítil. Niekedy som mal pocit, že ľudia okolo to chcú viac ako ja. Som rád, že to mám konečne za sebou.
Zväzovala vám magická méta nohy?
Boli situácie, ktoré som bežne premieňal, no nechcelo to tam padnúť. Stále som to preto nosil v hlave, prial som si, aby to konečne prišlo.
Čím sa sezóna blížila ku koncu a nenastupoval som pravidelne, štvalo ma to viac a viac. Pretože som nechcel skončiť na méte 99 gólov.
Som preto šťastný, že som to stihol ešte v tejto sezóne.
Keby to išlo gól za gólom, bolo by to ľahšie. Takto som bol dosť nervózny, ale o to si to teraz viac vážim.
Ak by sa vám nedarilo streliť stý gól, dopriali by vám spoluhráči penaltu? Snáď by vás nenechali skončiť na méte 99 gólov…
Na každý gól sa človek nadrie. V lige nám ide stále oveľa, chceme sa pobiť o druhé miesto, takže na takýto moment sa nemôžete spoliehať.
Som rád, že som to stihol v tejto sezóne a bol to gól z hry, ktorý pomohol mužstvu.
Na odľahčenie. Alexander Ovečkin sa stal najlepším strelcom v histórii NHL a vy ste vstúpili do Klubu ligových kanonierov. Inšpiroval vás práve ruský hokejista?
