Dvakrát ich o postup pripravil koronavírus a potom reorganizácia. Futbalisti OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom skončia na čele po štvrtýkrát v rade.

Na prvom mieste štvrtej ligy ZsFZ majú nedostihnuteľný náskok a posledné dve kolá si môžu užiť. Tréner IGOR SLEZÁK (41) je so sezónou spokojný.

Vysokým triumfom 5:0 nad Patou ste spečatili triumf vo štvrtej lige a postup do vyššej súťaže. Ako ste to prežívali?

V minulej sezóne sa rozhodovalo v poslednom kole, celý kolektív a realizačný tím boli pokope, čiže išlo o spontánne emócie. Vtedy sa k nám neskutočným spôsobom postavilo vedenie Hlohovca, ktoré nás prakticky nechalo užiť si tento moment, kým sme sa sami od seba nepobalili a následne neopustili areál klubu.

To sa len tak nevidí, pričom veľkú zásluhu mal na tom najmä tréner domácich, nateraz nesmierne úspešný lodivod Malženíc, Janko Škreňo.

O zaváhaní Lednických Rovných, čo teda znamenalo opätovný úspech v sezóne, sme sa všetci dozvedeli takpovediac doma na gauči (úsmev).

Určite sme boli všetci šťastní, na oslavy však vzhľadom na okolnosti nebol priestor. No myslím, že si to všetko všetci spoločne vynahradíme po domácom zápase s Imelom.

Vďaka čomu ste uspeli v Majstrovstvách regiónu – IV. lige ZsFZ?

V prvom rade treba povedať, že nepoznám kolektív, ktorý by bol tak skúšaný, ako ten náš.

Dvakrát nás o boj o prvenstvo pripravil koronavírus, ktorý drasticky zasiahol všetky športové odvetvia. A následne nás o priamy postup do tretej ligy pripravila reorganizácia, pričom sme svoje kvality, pri všetkej úcte k súperom, museli potvrdzovať v ďaleko náročnejšej súťaži, ako bol ročník 2021/2022.

Sme asi jediný celok v histórii slovenského futbalu, ktorý musel dvakrát vyhrať tú istú súťaž, aby konečne postúpil vyššie. Mohli sme to vzdať, poddať sa, lamentovať, no spravili sme presný opak.

Nemyslite si, že sme neprechádzali vlastnými krízami či fázami, po ktorých toho bolo na každého veľa. Mali sme maródku, pokles formy, nepredpokladané absencie, ale aj vzdor. Prešli sme si absolútne zbytočnými okolnosťami, ktoré nás mohli definitívne položiť.

Poviem to nadnesene, keby o nás túto sezónu streamovacia spoločnosť „Prime Video“ natáčala dokument zo série: „All or Nothing“, mala by ďaleko väčšiu sledovanosť a odozvu, ako tá o Juventuse.

Môžete byť konkrétnejší.

Osobne som náročnejší rok v pozícii trénera nezažil, pričom nie všetko bolo len o futbale. Každopádne, sme tu, skončili sme prví, a to je fakt.

Som veľmi rád, že sa rozhodlo skôr, ako minulý rok. Už v zime som sa vyjadril, že bude rozhodnuté možno päť kôl pred koncom. Mnohí sa vtedy chytali za hlavu, no zas tak veľmi som sa nemýlil (úsmev).

Čiže nezlomnosť, vôľa a sila kolektívu. Hlavným faktorom bola ale samozrejme kvalita a šírka kádra. Ja mám naozaj veľké šťastie, že môžem pracovať s takýmito hráčmi. Nikdy som sa tým netajil a nemám absolútne žiadny problém to priznať, no ospravedlňovať sa za to tiež nebudem.

Všetko je tak, ako má byť. Je to spojená nádoba. Vďaka ambicióznym ľudom som dostal do rúk nástroj, vďaka ktorému som mohol dať priechod vlastným myšlienkam. A tie reálne aplikovať na ihrisku.

Za toto sa musím ľuďom na špici pomyslenej, klubovej pyramídy, poďakovať. Bez nich by to skrátka nebolo možné. Ja osobne musím taktiež vyzdvihnúť svojho asistenta Dušana Oravca, ktorý je mojou neodmysliteľnou súčasťou.

Bez neho by to naozaj nešlo. Jeho prínos svojou osobnostnou zložkou je nepopierateľný. Som šťastný, že je so mnou, inak by ma už dávno trafil šľak (smiech).

No a netreba zabudnúť na Martina Dvonča, ktorý odviedol kus výbornej práce, o ktorej mnohí ani len netušia. Na dnešnom trhu s hráčmi je jeho úloha nesmierne náročná.

Skombinovať naše požiadavky s reálnymi možnosťami klubu, kedy sú mnohí chlapci v dnešnej dobe úplne ustrelení, veľakrát bez požadovanej kvality, no za to s požiadavkami ligových vyslúžilcov, to je fakt na mašľu.

O ktoré opory ste sa v úspešnej sezóne mohli oprieť?

Nemyslím si, že by to bolo v našom prípade o mimoriadnych výkonoch jednotlivcov. Je to úspech celého kolektívu, v ktorom si každý hráč prešiel lepším obdobím, ale aj krízou.

Naši ofenzívni hráči boli závislí od rozohrávky obrannej formácie, ktorá bojovala s trpezlivosťou, čo rozhodne nie je jednoduché. Obrana bola zas závislá od kvality prevedenia pressingu ofenzívnych hráčov v útočnej zóne, ktorá má svoje špecifiká.

Je veľmi náročná na energiu, súhru a iné aspekty, čiže z môjho pohľadu si boli hráči oporou akurát tak navzájom a kto nebol, ten to musí cítiť na sebe sám. Pokiaľ to necítil, alebo stále necíti, tak je niečo špatne, no rozhodne nie je chyba na mojej strane.

Len dodám, že hráči majú právo na výkyvy, občasný vzdor, či do určitej mieri v rámci medzí aj hundrať. Netvárme sa, že sme boli iní, no všetko by to malo byť podložené oprávneným vnímaním krivdy voči svojej osobe v kombinácii s objektivitou.

Ktoré mužstvá ste vnímali ako najväčších konkurentov v boji o postup?