Švajdo zo špajzy vytiahne fľašu kalvádosu a pýta sa ma, či si s ním za jeden dám. Presvedčivo to odmietnem, a to bez akéhokoľvek zaváhania. Aj tak mi naleje.

To je presne tá jeho nepriepustná tvrdohlavosť, ktorou by sa mohol ísť zrážať s nosorožcami. Je preňho taká typická, že som jej dal pracovný názov: Švajdove catenaccio. Otázku mi položil, len aby sa nepovedalo. Odpoveď ho už nezaujímala.

 „To je od mladého Ferenčíka,“ spomenie známu firmu – syna starého Ferenčíka. Ten si v Zlievkach rozbehol projekt: pálenicu bez papierov. Má ju v pivnici u starej mamy alzheimeričky, na ktorú by sa v prípade prúseru vyhovoril. „Cez karanténu zakopal 53 fliaš a teraz ich plánuje po piatich rokoch vykopať a rozpredať. Dve testovacie už vytiahol.“

 „Fakt nechcem.“

„Vieš čo všetko nechcem a musím?“

Tri tréningy sú málo

Bol taký odjakživa. Robil iba to, čo si sám zaumienil. Táto jeho arogancia fungovala na ihrisku úplne geniálne, preto bol legenda ligy, a preto sa naňho chodili dívať fanúšikovia z celého regiónu. Lebo akonáhle prebral loptu, bol bohorovný. Existoval iba jeho plán. Bez kompromisov.

Mimo ihriska bola táto vlastnosť príšerná. Nie preňho, samozrejme, ale pre jeho priateľov (čiže vo výsledku vlastne iba pre mňa). Presvedčiť Švajda na čokoľvek, čo nevyšlo z jeho hlavy, bolo priam nevídané. Ako penalta proti domácim na Anfielde.

Tým uvítacím núteným štamprlíkom mi to pripomenie. Je mi jasné, že taktiku na kľúčovú časť tohto rozhovoru budem musieť ukuchtiť veľmi dôkladne. Stačí jeden zlý pohyb, vezme mi loptu a už mi ju nevráti až do konca zápasu.

Krátko debatujeme o zimnej príprave Družstevníku. Po jeseni sú opäť v spodnej polovici, bez reálnej šance dostať sa do skupiny o titul. Z tohto sa stal, bohužiaľ, vo Vyšných Šajbách smutný štandard.

Valdemar lamentuje nad tým, že sú Lesníci v lige všetkým na smiech a kritizuje množstvo tréningov. Podľa neho sú tri do týždňa žalostne málo.

„Štyrikrát a dvojfázovo!“ klepne kultivovane hánkami po stole. „Ráno nosiť kýble do kopca. Poobede behačky s loptou. Nič ti nepomôže viac, ako hrať futbal, keď máš nohy rozbité na puding.“

Švajdo kritizuje tréningové nasadenie mladíkov. Zapracovanie mladých pušiek do tímu je súčasťou aktuálnej stratégie manažéra lesníkov, ktorý nemá veľmi na výber – hráči v ideálnom veku sa mu z mužstva rozutekali za vyššími ambíciami.

„Namiesto toho, aby zelenáči ťahali za sebou po tréningu jazyk a ledva rozprávali, robia tam dop*či vyškerené selfíčka a moodové fotky kopačiek. Pre nich totiž nie je dôležité, či vydržia v zápase makať deväťdesiat minút. Pre nich je dôležité, či majú v portrétovom režime pekne rozmazané pozadie s ihriskom.“

Kritizuje líderské kvality starých harcovníkov, ktorí sú na mladých príliš mäkkí a nedávajú dostatočný príklad. Je rozbehnutý a kritizuje hierarchiu, filozofiu, taktiku, alokáciu rozpočtu, kritizuje prakticky všetko, dokonca aj výber súpera pre prípravný zápas.

„Drny nad Marhou?“ klepe si na čelo. „Do väčšej riti sa už ísť nedalo?“

„Aspoň hrali na hlavnom. Vo februári ťa na hlavné okrem nich nepustí nik,“ snažil som sa vypichnúť logiku v zámeroch manažéra Peťa Lajnera, lebo viem, že sa chalan snaží a uvažuje dobre.

„Pustia ťa, áno, lebo tam majú také oranisko, ktorému by neublížil ani zosuv pôdy. Čo tam už len natrénuješ?“

„Niečo určite.“

„Ale hovno. Vidno, že si funkcionár teoretik,“ reže do mňa ostro. „Akurát sa tam zraníš.“

„Hovorí človek, ktorý si dotrhal väzy skokom z traktora.“

Bystrá 2023 je tabu

Nastane ticho. Téma, okolo ktorej sa chodilo vždy po špičkách a takisto hlavná téma mojej dnešnej návštevy, je nadhodená: mäkké štruktúry vo Valdemarovej pravačke. Nejako som sa k nej potreboval dostať.

„Boli už načaté. Povolili by tak či tak,“ povie na margo svojich väzov po chvíli.

„Áno, to si hovoril a ja som ti na to povedal...“

„Že si mi to hovoril,“ skáče mi do reči ako stopér pred rozbehnutého útočníka. „Nemusíš to hovoriť znovu. Nechce sa mi počúvať, čo všetko si hovoril a ako si všetko predvídal. Hlavne nevyťahuj Bystrú 2023!“

„Kľud. Bystrú 2023 som riešiť neprišiel.“

„Tak to pevne dúfam,“ povedal vážne a s upreným pohľadom do mojich očí. Keby som otvoril Bystrú 2023, bol by ma schopný okamžite vyprevadiť k prahu, tým som si istý. A vzhľadom na to, v akej je nálade, by ma dnes možno skopal až dolu do doliny. Z jeho slávneho „kurvakopcu“ by som letel v kotrmelcoch ako Neymar proti Srbom na mundiale v Rusku.

Túto chybu neurobím, bola by to cesta do konverzačného pekla. Zápas v Bystrej z mája 2023 je také naše osobné pásmo Gazy. Neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby sme sa jedného dňa zhodli. Pohádali sme sa o tom už toľkokrát, že nás to vyčerpalo a dohodli sme sa, že je to neriešiteľná vec. Predstavte si šachovú partiu, v ktorej zostali iba dvaja králi – také niečo. Vytiahnuť túto tému preto nechce ani jeden z nás.

„Keby som z toho traktora neskočil, tak ma privalí zaživa,“ vráti sa v téme o kúsok späť. „Viem, že popularita súťaže je v historickom útlme a potrebujete vyriešiť, ako ju znovu nakopnúť... no minúta ticha za Švajdochlíka to asi nevyrieši.“

Uťahuje si zo mňa, ale v dvoch veciach má ten mudrlant pravdu. Takmer posledná oblastná liga, najvyššia horehorská futbalová súťaž, mala z pohľadu návštev najslabšiu jeseň svojej existencie. Nie, pandemický rok nebol horší. Vtedy sa ľudia – po predčasne stopnutej jari – práveže nevedeli futbalu dočkať.

Tento nelichotivý rekord sme smerom von nekomunikovali. Bolo by to kontraproduktívne, iba by to fanúšikov odradilo. Odkiaľ to vie Švajdo, to sa nepýtam, lebo viem, že svoje cestičky si vždy nájde. Hlavne nie je blbý.

Dobre vie, ako vyzerajú plné tribúny, veď ich sám plnil. Túto sezónu je to viditeľne slabý odvar. Či je to náhoda, že sa tento nelichotivý rekord zrodil práve v ročníku, v ktorom Valdemar Švajdochlík neodohral ani jedinú minútu?

Asi nemusím odpovedať. 

Druhá vec, v ktorej má ten mudrlant pravdu: keby nezoskočil, tak ho ten traktor skutočne zabije. A minúta ticha za najlepšieho hráča posledného štvrťstoročia by TPOL nespasila. Pomôcť môže iba jeho návrat.

O čom sú tieto mokré sny?

Poviem mu to a zasmeje sa. Presne ako som očakával.

„Neznášali ma. Vždy nám hádzali polená pod nohy, len aby to Vyšné Šajby so Švajdochlíkom náhodou nevyhrali. Dobre toto vieš, Ľubo.“

„Tak to bolo za Blekotu,“ upresňujem jeho objektívne podozrenie. „Nech mu je zem ľahká a o mŕtvych len v dobrom, no toto platilo za jeho čias.“

„Len nech ho tá zem tlačí. A o mŕtvych tak, ako si to zaslúžia. Bol to k*kot.“

„Práve preto sme ho napokon zosadili a od jeho pofidérnych praktík ligu vyčistili.“

„Neskoro,“ skrúti hornú peru, postaví sa a urobí zopár nervóznych krokov po dome.

Viem, na čo naráža tým neskoro. Sledujem, ako pri chôdzi prenáša váhu – je to vidno aj pri bežných pohyboch.

„Lebo iba kvôli tým špinám sa to nepodarilo,“ pokračuje. „Takže neviem, prečo by som im mal teraz zachraňovať riť?“

„Už nie sú žiadny oni, Valdo. Tá liga je predsa naša.“

„Možno tvoja, Ľubo, a naozaj ti zo srdca prajem. Ale moja určite nie. Na mňa spoza plotov 25 rokov pľuli.“

Na toto som pripravený. Vytiahnem telefón a ukazujem mu album s fotkami. Sú z jesenných zápasov desiateho kola. Fankluby ligových tímov sa dohodli na spoločnej iniciatíve.

Pripravili krásne chóreo, ktoré vytiahli v desiatej minúte na všetkých štadiónoch. Fanúšikovia každého tímu vymysleli vlastnú kreatívu. Súčasťou boli aj transparenty, ktoré sa na diaľku prihovárali bohorovnej desiatke z Vyšných Šajb:

CHCEME ĎALŠÍ ZÁZRAK

LEGENDA, CHÝBAŠ

VŽDY JE TU ĎALŠIA SEZÓNA

HOREHORSKÝ MARADONA ZIZU

„Tá liga je tvoja viac, než kohokoľvek iného,“ uzavriem prehliadku fotiek.

Ešte som nikdy nebol svedkom toho, že by so Švajdom niečo emočne pohlo, niečo ho dojalo, alebo nebodaj rozcítilo. Z tohto pohľadu to bol zaparkovaný autobus chladnokrvnosti. Jeho exmanželka by vedela rozprávať.

No a nestalo sa tak ani teraz. O to mi však ani nešlo. Chcel som, aby to v ňom vyvolalo čisto sebecké pohnútky. Viem veľmi dobre, čím celú kariéru vykrmoval svoje ego. Preto som to zahral takto. Videl som na jeho výraze, že taktika bola namiešaná správne.

„Tá pravačka... je ale fakticky v hajzli,“ vyhlási, čo obaja vieme.

„Videl som. Ako vodonoš si príšerný.“

„Tak potom neviem, o čom sú tieto mokré sny.“

„Myslíš, že som sa do toho kopca trepal, aby som si vypočul zopár tvojich tradičných urážok a vypil kalvádos, ktorý som nechcel?“ hovorím a cítim sa sebavedomo ako Ronaldo pred penaltou. „Tu máš riešenie.“

Otvorím svoju funkcionársku aktovku a vyťahujem to, kvôli čomu som prišiel. Útočníka, ktorý sa má preštrikovať cez Švajdove catenaccio.