Gól strelil v slovenskej, českej, poľskej i belgickej najvyššej súťaži. Je legendou TS Podbeskidzie Bielsko-Biala, ktorému vystrieľal premiérový postup medzi elitu, a v ďalšom ročníku ju zachránil.

RÓBERT DEMJAN (40) hrá futbal aj po skončení profesionálnej kariéry. Aktuálne si oblieka dres ŠK LR CRYSTAL Lednické Rovne v štvrtej lige.

Jeho snom je trénerstvo, aktuálne je držiteľom UEFA B licencie.

Ako sa autor vyše päťdesiatich ligových gólov ocitol v štvrtej lige?

Mám už svoje roky. Poznám sa s trénermi Matejom Nátherom i Stanislavom Detkom. S Matejom som dokonca hrával.

Keď sa dozvedeli, že končím v Považskej Bystrici, zavolali ma. A dohodli sme sa. Chcem ešte hrať. Kým mladým stíham, chcem im odovzdávať skúsenosti. Prečo nie...

Hrali ste najvyššie súťaže v Česku, Poľsku či Belgicku. Čo vravíte na kvalitu štvrtej slovenskej ligy?

Takisto má dobrú úroveň. Aj v piatej, šiestej či dokonca siedmej lige sú kvalitní hráči. Žiadnu súťaž by som nepodceňoval. Aj tu sa hrá dobrý futbal. Je tu množstvo šikovných mladých chlapcov, ktorí môžu veľa dokázať.

V aktuálnej sezóne ste strelili dva góly. Aké máte ambície v amatérskej súťaži?

Vždy chcem vyhrať ligu a postúpiť. Moje ambície sa nemenia ani v nižšej súťaži.

Je pravda, že už hrám viac – menej pre zábavu, ale stále chcem ukázať, čo je vo mne. Cítim sa stále dobre, takže chcem hrať a baviť sa futbalom.

Pred desiatimi rokmi ste sa so štrnástimi gólmi stali najlepším strelcom Ekstraklasy. Spoznávajú vás ľudia na dedinských trávnikoch?

Keď prídem na zápas do Podbeskidzie Bielsko-Biala, ľudia ma srdečne vítajú. Spomíname na krásne úspechy, ktoré sme zažili. Vždy je to milé, pekné.

Ak mám byť úprimný, na Slovensku ma ľudia nepoznajú. Ani sa im však nečudujem. Hral som najmä v Česku a Poľsku. Tam som si spravil lepšie meno ako u nás.

Ako si spomínate na pamätný ročník 2012/13 v Poľsku?

Bola to moja najlepšia sezóna, takže veľmi dobre. V poslednom kole sme sa zachraňovali, potrebovali sme zdolať Widzew Lodž.

Boli sme nervózni, pod tlakom. Podarilo sa mi však streliť gól, vyhrali sme a zachránili sme sa. Bola to veľká eufória, ošiaľ.

Pre Bielsko-Biala to bola premiérová sezóna v najvyššej súťaži, ktorú sme udržali.

Ste autorom historicky prvého gólu klubu v Ekstraklase.

Áno, bolo to s Jagielloniou Bialystok. Prehrávali sme 0:2, ale nevzdali sme sa. V prvom ligovom štarte som strelil prvý ligový gól. Úžasné…

Podarilo sa nám vtedy streliť aj vyrovnávajúci gól, takže to bol tiež historicky prvý bod v Ekstraklase.

Na Poľsko mám krásne spomienky. Mám tam veľa priateľov. Keď je voľno, vždy tam ideme so synom na zápas. Poľsko futbalom žije, štadióny sú plné do posledného miesta.

VIDEO: Gól Róberta Demjana v Poľsku

Aké to bolo hrať pred plnými tribúnami?

Keď som prišiel na zápas proti Lechu do Poznane, kde bolo 35-tisíc fanúšikov, mal som zimomriavky. Dovtedy som nič podobné nezažil. Aj na Legii Varšava bola elektrizujúca atmosféra.

Prvých päť minút som sa len obzeral a spamätával sa. Bola to pre mňa veľká eufória. Bol som vďačný, že vďaka futbalu som niečo také dokázal.

Mal som rešpekt, triasli sa mi kolená. Po piatich minútach som sa však upokojil a ani som to nevnímal. Sústredil som sa len na hru.

Futbal v Poľsku je na vyššej úrovni ako na Slovensku. Sú tam kvalitnejší hráči a je tam viac peňazí. Marketing okolo futbalu funguje v Poľsku lepšie, preto tam chodí na zápasy viac divákov.

Všetky štadióny sú moderné, čo takisto láka priaznivcov. U nás to je vidieť v Dunajskej Strede, Trnava či na Slovane. Keď je pekný stánok, ľudia prídu. Dôležitý je ich komfort.

Vďaka čomu sa vám s Podbeskidzie Bielsko-Biala podarilo vyhrať druhú ligu a postúpiť do Ekstraklasy?

Klub sa vtedy na poslednú chvíľu zachránil v druhej lige. V novej sezóne sme prišli viacerí noví hráči a všetko si výborne sadlo. Skvelý tréner, chémia v mužstve.