Klub FK Sobrance-Sobranecko vznikol v roku 2019 zlúčením TJ Veľké Revištia a MFK Sobrance.
V súčasnosti hrá najvyššiu regionálnu súťaž – Majstrovstvá regiónu, 4. ligu Východ.
Po trinástich kolách jesennej časti sa FK Sobrance-Sobranecko nachádza na 7. mieste zo 14 účastníkov s bilanciou 13 zápasov, 6 víťazstiev, 2 remízy a 5 prehier, čo predstavuje zisk 20 bodov a pasívne skóre 14:20.
Jednou z opôr klubu je skúsený 42-ročný obranca Miloš Adam. Jeho výkony ho posunuli do Jedenástky roka VsFZ, do ktorej sa vrátil po dvanástich rokoch. V roku 2013 bol do elitného výberu zaradený ešte v drese Veľkých Revíšť.
„Som odchovancom michalovského futbalu,“ začína Miloš rozprávanie o svojej kariére a pokračuje: „V Michalovciach som pôsobil od žiackych kategórií až po dospelých. V rokoch 2005 až 2010 som bol hráčom MFK Košice.
Následne som ukončil profesionálnu kariéru a pokračoval už len ako amatér v kluboch Topoľany, Veľké Revištia, Veľké Kapušany, Veľký Horeš, Cejkov, Petrovce nad Laborcom a od roku 2018 v Sobranciach.“
Na Zemplíne, neďaleko ukrajinskej hranice, sa skúsený obranca cíti veľmi dobre:
„Sobrance mi prirástli k srdcu, cítim sa tu výborne. Mám tu veľa kamarátov a futbalistov, s ktorými som aj hrával.“
S účinkovaním klubu v jesennej časti je v podstate spokojný, hoci pripúšťa, že výsledky mohli byť aj lepšie.
„Jeseň bola dobrá. Vždy som tvrdil a budem tvrdiť, že keď futbalu veľa obetuješ, vráti sa ti to. Myslím si, že o šesť bodov sme mohli mať viac a v tabuľke byť vyššie, ale taký je futbal.
Z môjho pohľadu som spokojný, keďže mám plnú minutáž a zdravie mi slúži, čo je veľmi dôležité.“
Miloš je spolu s Igorom Žofčákom najstarším hráčom Jedenástky roka VsFZ.
„Veľmi si to vážim. Teší ma to o to viac, že som toto ocenenie získal v takom veku. Ďakujem trénerom, ktorí mi dali hlas.
Predovšetkým je to však zásluha celého nášho realizačného tímu na čele s prezidentom Mariánom Škirdom a trénerom Jožkom Kročkom.
Nesmiem zabudnúť na bývalého prezidenta Ivana Kapláča, ktorý ma vlastne do Sobraniec dotiahol. Jemu patrí poďakovanie za to, že tu som dodnes.
Nemôžem vynechať ani vedúcich Mirka Gutiča a Jeňa Jenčíka, ani spoluhráčov, bez ktorých by som to nedokázal.
Veľká vďaka patrí mojej manželke Alexandre a deťom, ktoré ma v tom podporujú, a samozrejme nesmiem zabudnúť ani na svojich rodičov, ktorí ma k futbalu viedli od malička.“
Opora defenzívy Sobraniec zatiaľ s futbalom skončiť nemieni.
„Moje ambície sú skromné – pokračovať v tom, čo bolo na jeseň, a pobiť sa o lepšie výsledky. Do budúcna nič konkrétne neplánujem, ale chcel by som ostať pri futbale a byť nápomocný, či už v realizačnom tíme, pri mládeži alebo ako tréner.
Čas ukáže. Keď nehrám futbal, venujem sa rodine a práci okolo domu. Od roku 2010 pracujem v oblasti služieb,“ uzavrel svoje rozprávanie Miloš Adam.
