S dorastom Pohronia postúpil do prvej ligy, no pre klub zostal nepotrebný.
MATEJ BALCIAR (19) tak začal kariéru budovať v Česku, kde chytal za Slovácko B.
V drese českého treťoligistu sa postaral o unikátny počin, keď neinkasoval v piatich zápasoch po sebe.
Pred aktuálnou sezónou sa stal posilou ambiciózneho štvrtoligistu TJ Sokol Lanžhot. V novom drese, stále len 19-ročný Slovák, opäť zaujal futbalovú verejnosť.
So štvrtoligovým tímom vyradil v Českom pohári druholigovú Opavu, Kroměříž a čelil poprednému českému klubu FC Viktoria Plzeň.
V minulej sezóne ste podávali stabilné výkony v drese treťoligového Slovácka B. Prečo ste sa sťahovali do štvrtoligového tímu TJ Sokol Lanžhot?
V Slovácku som dostal ponuku na trénera mladých brankárov. Mojou podmienkou bolo, aby som stále mohol hrať aktívne. Nakoniec sme sa dohodli, že najlepšou voľbou bude ambiciózny štvrtoligista, aby som sa stíhal venovať trénovaniu aj hraniu.
Pravdepodobne by som dostal priestor aj v rezerve Slovácka, ale bolo to moje rozhodnutie. Pretože chcem chytať stabilne.
Neberiete prestup do nižšej súťaže ako krok späť?
Vôbec. Beriem to ako potrebný krok v mojej kariére, ktorý som musel urobiť, aby som sa posunul vyššie.
Štvrtá liga v Česku má solídnu úroveň, dá sa prirovnať k tretej slovenskej. A to, že aktuálne hrám štvrtú ligu neznamená, že ju budem hrať do konca života.
Stále mám len 19 rokov a všetko je predo mnou. Dá sa povedať, že ideálny brankársky vek budem mať za 10 rokov, takže mám kopec času. Stále som sa nevzdal sna hrať na najvyššej úrovni, teraz však potrebujem hlavne chytať.
Prestup do TJ Sokol Lanžhot beriem ako súčasť svojej cesty. Je to síce štvrtá liga, ale máme ambiciózne mužstvo, ktoré chce hrať o postup.
V tíme je napríklad Petr Buchta, ktorý má vyše 200 ligových štartov. A potom tu sú ambiciózni mladí hráči.
Vedie nás skúsený tréner Michal Valachovič, ktorý šesť rokov pracoval v druholigovom klube SK Líšeň, takže má množstvo skúseností.
Krásny príbeh ste napísali v Českom pohári MOL Cup, v ktorom ste najskôr v predkole vyradili štvrtoligové Znojmo, no potom ste porazili aj vysoko favorizovaných druholigistov.
Znojmo sme zdolali 2:1, ale hlavne triumfy s Opavou a Kroměřížom boli neskutočné.
Opava je popredný druholigový tím, ktorý do nášho súboja neprehral. Bol teda obrovský favorit.
Nám sa podarilo uhrať remízu 0:0 a zvíťazili sme na pokutové kopy, keď sme rozhodli až v desiatej sérii.
Ako amatérsky brankár som chytil 3 penalty druholigistov, čo mi dodalo množstvo síl. Bola to obrovská eufória.
A čo zápas s Kroměřížom, ktorý ste vyhrali 3:1.
Kroměříž je v tabuľke druhej ligy nižšie, no bol to ešte ťažší zápas ako s Opavou.
Súper viedol 1:0, no po rohu sa nám podarilo vyrovnať. V druhom polčase nás súper zatlačil, ale nám sa podarilo skórovať z penalty a v nadstavenom čase sme náš postup poistili gólom na 3:1.
Už pred týmto kolom sme snívali o súperovi z prvej ligy, ideálne jednom z trojice Sparta Praha, Slavia Praha, FC Viktoria Plzeň.
Vaše priania boli vypočuté v ďalšom kole, v ktorom vám vyžrebovali Plzeň.
Bola to pre nás veľká eufória. Žreb sme sledovali na internete a mali sme obrovskú radosť.
Keď si predstavíme, že ich v Európskej lige čakajú Ferencváros Budapešť, Malmö FF či AS Rím, no najskôr hrajú s nami, je to krásny pocit.
Mysleli sme si, že k nám prídu v oklieštenom zložení, no oni došli v plnej sile.
Nastúpili hráči ako Christophe Kabongo, Matej Vydra a mnohí ďalší. Bol to pre nás veľký zážitok.
VIDEO: Zostrih zo zápasu Lanžhot - Plzeň
Do polčasu ste silnému súperovi vzdorovali, prehrávali ste len 1:2. Nakoniec ste mu však podľahli 1:6.
Bol to pre mňa obrovský zážitok, najväčší zápas v mojej kariére.
Pred koncom polčasu sa nám podarilo z penalty stav skorigovať, no Plzeň ukázala neskutočnú ofenzívnu kvalitu. Potvrdila, prečo hrá v Európskej lige a prečo patrí medzi najlepšie kluby v Česku.
Snažil som sa zo seba vyžmýkať maximum, pochytal som čo sa dalo. Okrem tretieho gólu som však zrejme nemal šancu. Jedine pri treťom góle cítim, že sa dalo spraviť viac.
V českých médiách sa písalo, že ste chytili 4 – 5 čistých šancí súpera.
Tak mi to povedali. Cez zápas som to však nevnímal, snažil som sa koncentrovať do samého záveru, aby som podržal mužstvo čo najviac.
Po zápase mi fanúšikovia tlieskali, čo je pre mňa najväčšia odmena. A motivácia pracovať na sebe ešte viac.
Po solídnych úspechoch v Česku neuvažujete, že sa vrátite domov a skúsite ísť slovenskou cestou? Mohlo by to byť pre vás jednoduchšie...
Mal som ponuky z druhej a tretej slovenskej ligy, ale na Morave som spokojný. Ako som vravel, štvrtá česká liga je na úrovni tretej slovenskej, takže to ako veľký rozdiel neberiem.
Samozrejme, keby prišla zaujímavá ponuka, uvažoval by som nad ňou. Ale zatiaľ sa nič také neudialo.
Nevolali vás do rodnej Prievidze, ktorá postúpila do tretej ligy a prestúpil tam aj bývalý slovenský reprezentant Juraj Kucka?
Nehovorím, že Prievidzi nie som otvorený, rád by som sa vrátil do rodného mesta, kde som začínal. A zahrať si s Kucom by bolo skvelé.
Aktuálne sa však takto na to nepozerám a budujem si kariéru v Česku.
A čo Pohronie, s ktorým ste postúpili do prvej ligy dorastu? To vás nevolalo?
Pohroniu som pomohol postúpiť do prvej ligy, aby mohlo vytvoriť akadémiu. No potom ma z klubu vykoplo.
Strávil som tam tri roky, počas ktorých som pracoval svedomito a nič som nevypúšťal. Aj preto ma to dodnes mrzí. I keď tento klub budem mať navždy v srdci.
Nikomu neprajem nič zlé, ale toto je rana, na ktorú nikdy nezabudnem.
Rovnako ako na to, aké problémy mi klub urobil. Hoci ma vyhodili, keď som si našiel nový klub, pýtali za mňa obrovské peniaze. Myslím, že takto sa to nerobí.
Patríte medzi nižších brankárov. Nevnímate svoju výšku ako hendikep? Myslíte, že to bol jeden z dôvodov, prečo ste v Pohroní skončili?
S rovnakou výškou sa stal legendou Iker Casillas, dnes majú podobné parametre svetoví brankár Yann Sommer a David Raya. Takže to neberiem ako nič zlé.
Sústredím sa na svoje silné stránky ako dynamika, práca s nohou a chytanie na čiare.
A nemyslím si, že Pohronie ma nechcelo pre moju výšku, pretože z Podbrezovej dotiahlo rovnako vysokého brankára. Tam boli skôr iné vplyvy…
A čo centrované lopty? Tie vám nerobia problém?
Nie je to moja doména, ale aj v tomto aspekte sa cítim byť silnejší a silnejší. Áno, celý život bojujem s predsudkami o mojej výške, ktorú nedokážem ovplyvniť. Pracujem však na tom, čo ovplyvniť môžem.
Dnes je všeobecne trend vysokých brankárov. Treba si však uvedomiť, že my, nižší brankári, sme v mnohých situáciách rýchlejší, čo hrá v dnešnom futbale veľkú rolu.
Brankár Žiliny Ľubomír Belko povedal, že 70 percent je hlava a len 30 percent tréning. Súhlasíte?
Je to skutočne tak. Vždy je dôležité, aby bol brankár pokojný, sebavedomý, no aj pokorný. Bez toho to nejde.
Na Slovensku máme množstvo skvelých brankárov, pretože pracujeme aj na psychike, nie iba na technike chytania. Naši gólmani vo svete sú vizitkou kvalitnej práce trénerov brankárov na Slovensku.
A ja sa chcem k ním pridať. Spravím všetko preto, aby moja kariéra bola úspešná.
