Martin Škrtel: Liverpool v Trnave? Raz už to bolo blízko

Po konci v Dunajskej Strede na pozícii športového riaditeľa je aktuálne MARTIN ŠKRTEL opäť bez angažmánu. Na futbal však 104-násobný reprezentant nezanevrel. Stále hráva za Ráztočno aj za legendy Liverpoolu a stretnúť ho možno aj na štadiónoch. Na akú ponuku aktuálne čaká, koľko tetovaní ešte plánuje a ako je možné, že takmer vybavil Spartaku zápas s Liverpoolom?

Čím v týchto dňoch žijete?

Sám sebou, svojou rodinou, synom… Teraz mám, samozrejme, viac voľného času, snažím sa sledovať čo najviac futbalových zápasov na Slovensku a v iných ligách – najmä v tých, v ktorých som pôsobil. Po skúsenosti v Dunajskej Strede a po tom, čo som videl fungovanie klubu zvnútra, už nad futbalom premýšľam viac a inak, ako v minulosti.

Dunajskej Strede ste dali zbohom, Niké lige však nie. Za posledné týždne vás bolo viackrát vidieť na štadiónoch.

Jasné, najlepšie sa predsa na futbal pozerá naživo. A nechodím len na najvyššiu súťaž, nedávno som napríklad navštívil aj zápas Petržalky v druhej lige. Snažím sa vidieť čo najviac zápasov, vrátane tých mládežníckych.

Manažérsku kariéru ste teraz odložili, ale hráčska je ešte aktívna. Stále vás to baví v Ráztočne, kde hráte VII. ligu?

Baví, ale som prekvapený – je to zložitejšie, než som si pôvodne predstavoval. Syn chodí do školy v Bratislave, má vlastné koníčky, zápasy, tréningy, takže mi už neostáva toľko času na to, aby som stíhal všetky zápasy. Ak sa však vyskytne priestor, rád si idem zahrať.

Futbal mi z aktívnej, hráčskej, pozície, samozrejme, chýba, chýba mi zápasové dianie a aj adrenalín s tým spojený. Sezóna je v polovici, uvidíme, čo bude na jar, ale ak mi to zdravotný stav dovolí, rád si prídem zahrať za Ráztočno.

V lete ste zháňali náhradu za takmer 60-ročného brankára do tímu. Vtedy ste vraj lanárili aj bývalého spoluhráča z Trnavy, Ľuboša Kamenára. Prečo to nevyšlo?

Boleráz nás asi preplatil (smiech). Predchádzajúca jednotka z bránky, Tonko Kováčik, s futbalom nateraz sekol, možno pre vek, možno pre iné priority… Ale stále ho budeme presviedčať, aby sa vrátil, uvidíme, či sa to podarí. Viete, brankár, to je veľmi špecifická pozícia na ihrisku.

Nájsť niekoho takého, čo spĺňa kvalitatívne nároky a zároveň zapadá do kolektívu, je fakt náročné. Práve kolektív je u nás prioritou – vždy sme si v Ráztočne zakladali na dobrej partii a vyhýbali trendom, ktoré fungujú v iných dedinských kluboch – že hráčom platia za zápasy. U nás sa hrá pre radosť.

Pri hľadaní brankára ste zalovili v mediálnych vodách.

Veru, jesennú časť sme odohrali v bráne s Ivanom Mriškom od vás zo Sportnetu. Vo viacerých zápasoch nás podržal a myslím si, že si svoju pozíciu zastal. Uvidíme, či budeme pokračovať v bránke s ním, prípadne s iným brankárom.

Spomenuli ste, že je náročné zohnať brankára, ktorý aj zapasuje do kolektívu. O brankároch sa hovorí, že sú svojskí, majú vlastný svet a sú iní, než ostatní hráči v tíme. Vy, ako obranca, ste k nim z ihriska mali najbližšie. Potvrdzujete túto tézu?

Nič proti brankárom, to čo poviem, je veľmi nadnesené, ale… Keď sa niekto celý život hádže o zem, niečo s ním určite nie je v poriadku (smiech). No a teraz vážne – pracovať s brankármi je úplne iné, ako s hráčmi v poli. Tých máte okolo 20, brankára jedného - dvoch a ak chcete nájsť kvalitu a zároveň osobnosť, tak sa presvedčíte, že dobrý brankár je dnes, ale aj hocikedy inokedy, nedostatkový tovar.

Výraznú časť kariéry ste strávili v Liverpoole, aj teraz vás občas vidieť v drese anglického tímu – v charitatívnych zápasoch či na rôznych dobročinných podujatiach. Aká je vaša aktuálna pozícia v organizácii?

Nie som dohodnutý zmluvne, je to skôr na ústnej dohode. Pravidelne, dvakrát do roka, sa zúčastňujem na charitatívnych zápasoch legiend, a to už odkedy som skončil s profesionálnou kariérou. Som za to veľmi rád, pretože mám možnosť stretnúť sa s chalanmi, s ktorými som hrával, ale aj s legendami, ktoré za Liverpool pôsobili aj niekoľko sezón predo mnou.

Nastúpiť za takýto klub je vždy česť – bez ohľadu na to, či ide o súťažný, alebo exhibičný zápas, či išlo o aktívnu kariéru alebo obdobie po nej. Neodmietam takéto pozvánky. No a popri tom ešte vystupujem v úlohe ambasádora pre Liverpool a tiež pre LFC foundation, charitatívnu klubovú organizáciou. 

Čo to znamená?

Vždy, keď ma oslovia s nejakou ponukou niečo pre nich urobiť, rád im vyhoviem. Je to na pomoc dobrej veci a zároveň môžem vďaka tomu cestovať po svete a spoznávať fanúšikov aj na miestach, kde som predtým nebol. Zároveň sú to ale dobročinné podujatia pre nadáciu klubu, niekedy je to na zvýšenie povedomia o nejakom probléme, inokedy zbierame peniaze na dobrú vec. Vždy, keď sa však naskytne šanca a ja budem môcť, určite nepoviem takejto ponuke nie.

Často je v exhibičných zápasoch vašou stopérskou dvojičkou fínsky obranca Sami Hyypiä. Ako sa vám s ním hrá?

Hoci som v Liverpoole najčastejšie hrával s Aggerom, stretol som sa tam aj so Samim. Stretnutie po rokoch však bolo prekvapivé v jednej veci: Ostal vo skvelej forme a má výbornú kondíciu napriek tomu, že už má po 50-ke. Vôbec sa nezmenil, stále má rovnaký štýl, odhodlanie a je z neho cítiť pokoj rovnako, ako vtedy, keď sme spolu hrali aktívne.

Tento rok ste odohrali za legendy Liverpoolu zápas, ktorý koučoval Sven-Göran Eriksson. V tom čase bol už smrteľne chorý a klub mu týmto splnil sen, ktorý mal – koučovať práve Liverpool. Ako ste to vtedy vnímali?

Nebolo to jednoduché, poznal som ho, pamätal som si ho najmä ako trénera anglickej reprezentácie. Keď sa na svet dostalo, že trpí nevyliečiteľnou chorobou, všetci sme ostali v šoku. Bolo to plné emócií, hrať pod takým trénerským velikánom, a bola pre mňa obrovská česť nastúpiť na tento zápas. Vedeli sme, že neostáva veľa času. Bol som rád že som bol súčasťou splneného sna a teším sa, že sa ukázala aj veľkosť klubu, ktorý tento zápas zorganizoval, keď sa dozvedel, že práve po tomto Eriksson túžil.

Dnes pôsobíte aj ako futbalový expert. Ako zvládate novú pozíciu?

Nepovažujem sa až tak za experta, skôr za človeka, ktorý má prax a snaží sa pomenovať veci vo futbale tak, ako ich vidí. Niekomu sa to páči, niekomu nie, no ja sa hlavne v tejto úlohe snažím byť čo najúprimnejší a hovoriť veci tak ako ich vnímam. No a čo sa týka zvykania si – počas kariéry som absolvoval veľké množstvo rozhovorov, aj tých v priamom prenose, takže ma to až tak nezaskočilo.

Vidíte sa v tejto oblasti aj dlhodobo?

Dá sa povedať, že čím viac zápasov som takto absolvoval, tým viac som sa do tejto úlohy vžil. Nechcem povedať, že som sa v tom našiel, ale rozhodne mi takéto niečo neprekáža. Ak bude šanca na niečo podobné aj v budúcnosti, rád ju využijem.

Ste veľký fanúšik tetovaní. Pribúdajú vám aj po aktívnej kariére?

Kým som bol mladší, tetovania pribúdali častejšie. A možno by som chcel aj ďalšie ale… Nebaví ma to hojenie (smiech). Dlho to trvá, človek sa o ne musí starať, dávať na ne pozor… Nechcem sa do nich aktuálne púšťať, ale ani nehovorím, že už nič nepribudne.

Aké sú vaše aktuálne plány?

Ťažko povedať. Nechcem sa do ničoho silou mocou hrnúť alebo sa na niečo vyslovene upnúť. Celý môj život je spätý s futbalom, neviem si ani predstaviť, že by som ho vypustil. Ak príde ponuka, ktorá bude vhodná, nebudem sa jej brániť a určite nad ňou budem rozmýšľať. Kedy sa tak stane, to neviem, ale chcem čas, keď som opäť na „fanúšikovskej“ strane, využiť na to, aby som sa čo najviac dozvedel o futbale zo zákulisného, funkcionárskeho aj trénerského pohľadu – aby som bol pripravený, keď sa v budúcnosti naskytne príležitosť.

Máte nejakú pracovnú ponuku?

Niečo sa rysovalo, prišla aj konkrétna ponuka, ale nechcel som do niečoho „buchnúť“ tak rýchlo po konci v Dunajskej Strede. Išlo by len o krátkodobú, dá sa povedať, kamarátsku výpomoc, ale nechcel som to riešiť takto spontánne. A popri tom som sa bavil o dvoch menej konkrétnych návrhoch, pri ktorých uvidím, ako sa veci do budúcna vykryštalizujú.

Čo dovtedy?

Venujem sa rodine, futbalu, trávim veľa času so synom.

Prešiel už na futbal alebo ho stále bavia motokáry?

Motokáry ho držali dosť dlho, aj sa mu v nich darilo, mal však nevýhodu v tom, že je vysoký, toto je skôr pre menších jazdcov. Verím však, že ho to niečo naučilo, a že tieto skúsenosti v budúcnosti ešte nejako využije. No a s futbalom už v minulosti začal, ešte keď sme boli v Istanbule, načas s tým skončil, teraz ho to začalo baviť opäť a hráva popri škole.

Na stopérskom poste?

Áno, je stopér, ako ja, ale, samozrejme, do ničoho ho netlačím. S manželkou chceme, aby sa predovšetkým venoval škole. Nie každý môže byť špičkový futbalista a navyše je vzdelanie veľmi dôležité. Či z neho bude futbalista, na tom nezáleží. Hlavne chcem, aby z neho vyrástol dobrý človek.

V Trnave sa predstavila v prípravnom zápase Valencia, Aston Villa… Kedy do Malého Ríma prinesie Martin Škrtel aj Liverpool?

To by bolo pekné a môžem sa priznať, že raz už takáto téma na pretrase bola. Keď som poslednýkrát predlžoval zmluvu v Liverpoole, snažil som sa dať si do podmienok kontraktu, aby sme odohrali aspoň jeden prípravný zápas na Slovensku – v Trnave.

Naozaj sme sa o tom bavili s vtedajším výkonným riaditeľom, riešili sme to, nedotiahlo sa to však do konca, čo ma dodnes mrzí. Keby som mal šancu za Liverpool hrať na Slovensku a ešte aj v Trnave, to by bol splnený sen. Čiastočne sa mi síce splnil, ale to už som hral za Fenerbahce v Európskej lige. A ešte sme tu aj prehrali (smiech).

Neskúsite využiť kontakty teraz?

Ak by sa v budúcnosti niečo také podarilo, bola by to skvelá správa nielen pre Trnavu, ale aj pre celé Slovensko, a ak by som k tomu nejako vedel dopomôcť, neváhal by som. Je to však náročné, zladiť sa s veľkoklubmi, ktoré majú počas leta svetové turné v Amerike alebo Ázii.

Doplniť to ešte zápasom na Slovensku? To je maličká šanca. Ale nie je to nemožné. Ako ste spomenuli, videli sme tu Valenciu, Aston Villu čítal som šumy, že sem príde Newcastle… Krivka ide hore, ktovie, možno tu raz uvidíme aj Liverpool.