Z Bardejova neodchádzal ľahko. V Pohroní však vybojoval titul

LIPANY. Defenzívny stredopoliar, resp. obranca, Mário Jacko začínal s futbalom v rodných Lipanoch. Na mládežnícke časy spomína veľmi rád:

„V Lipanoch som začínal ako žiak a už v žiackom veku som hrával za dorast. Spišská Nová Ves v tom období postúpila do najvyššej dorasteneckej súťaže, a tak som prijal ich ponuku.

Po roku však Spišská z ligy vypadla, preto som využil možnosť odísť do Bardejova. Na bardejovský prvoligový dorast mám skvelé spomienky. Tréneri Daňko, Čekan a Belejčák mi dali veľmi veľa.“

Chytil sa šance

Výborné výkony v doraste spôsobili, že tréner Kica sa rozhodol dať Máriovi príležitosť vo vtedy druholigovom Partizáne. Jacko sa chytil šance a onedlho sa stal stabilným hráčom základnej zostavy.

Prišla však zaujímavá ponuka a mladý futbalista sa opäť sťahoval. Tentoraz jeho cieľom bolo ambiciózne Pohronie.

„Do klubu FK Pohronie som prestúpil z Bardejova, kde som prežil naozaj krásne, nielen futbalové, ale celkovo životné obdobie. Rozhodnutie odísť z Bardejova sa tak nerodilo ľahko. V Pohroní som hrával v sezóne, kedy sme postupovali do najvyššej súťaže. Bola to pre mňa skvela skúsenosť. Vyskúšať si, aké to je hrať o postup do najvyššej ligy.

V kabíne sme boli veľmi dobrá partia. Viacero vtedajších hráčov hralo, alebo stále hrá Niké ligu. To svedčí o tom, že kvalita na ihrisku bola vysoká. Myslím si, že ma to posunulo po hráčskej, ale aj po osobnostnej stránke. Návrat do Lipian som vnímal v tej dobe tak , že keďže som v prvej lige šancu nedostal, návrat domov do Lipian bol skvelou príležitosťou nabrať opäť zápasovú prax.

Po rozhovore s otcom som si povedal, že zrejme musím urobiť krok vzad, aby som mohol urobiť dva vpred. Vtedy ma to trocha mrzelo, že som šancu nedostal, keďže zahrať si najvyššiu súťaž bol vždy môj sen. Musím ale konštatovať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké som urobil. V Lipanoch sme skvelá partia chalanov na ihrisku aj mimo neho.“

Otec je asistentom trénera

Máriov otec je asistentom trénera Lipian a spoločné majú ešte to, že obaja nastupovali v bardejovskom drese. Starší Štefan hrával, za vtedajší BSC JAS, najvyššiu súťaž. Mário zas prvú dorasteneckú a druhú ligu. Spoluprácu s otcom vidí takto: