Futbalovo-futsalovú cestu 24-ročných dvojičiek z Nových Zámkov rozdelila až ponuka zo špičkového Futsal klubu Lučenec, účastníka Ligy majstrov.
O čosi vyšší Marcel Marík ju nemohol odmietnuť a za dve sezóny na Novohrade získal tri majstrovské tituly. Dva ako majster Slovenska vo futsale a vlani dopomohol nadšeným Olovárom k postupu do piatej ligy na samom juhu stredného Slovenska.
„Po prípravnom zápase futsalovej reprezentačnej U23, za ktorú som hral proti A-mužstvu Slovenska sa ma spýtal tréner áčka Marián Berky, či by som nemal záujem prísť na skúšku do Futsal klubu Lučenec, ktorý on vedie ako hlavný tréner.
Ja som však vtedy potreboval ešte rok na dokončenie nadstavbového štúdia fyzioterapie v Trnave, kde sme s bratom Richardom hrali za dorast futbalového
Spartaka Trnava, no Lučenec bol ochotný na mňa ten rok počkať a pred predvaňajšou sezónou som sa tam nakoniec dostal,“ opisuje pre Sportnet Marcel Marík, ktorý hral dovtedy futsal za MŠK Futsal Nové Zámky.
„V Lučenci som dostal ubytovanie, všetko potrebné k životu sme mali od klubu zabezpečené a žil som tam vlastne život profesionálneho futsalistu. Ako hráči sme nepracovali, venovali sme sa iba svojmu športu.
Tí, ktorí hrali aj futbal, mohli chodiť odohrať povedzme víkendový zápas, pretože vo futsalovej extralige sme hrávali súťažné stretnutia väčšinou v piatok večer. Od pondelka do štvrtku v týždni sme však trénovali dvojfázovo,“ približuje.
Hral Ligu majstrov
Hneď v prvej svojej lučeneckej sezóne sa vtedy 22-ročný Marcel dostával na palubovku aj v ťažkých zápasoch ligovej fázy Ligy majstrov.
„V mužstve sme mali naozaj kvalitných legionárov z rôznych krajín sveta, ja som vtedy vo svojom veku nemohol čakať úplné zápasové vyťaženie, ale tréner ma na palubovku posielal prakticky pravidelne. Pre mňa to bola naozaj obrovská skúsenosť.“
Odchovanec Nových Zámkov získal s Lučencom dva tituly majstra Slovenska.
„V prvej mojej sezóne sme vyhrali aj Slovenský pohár, vlani sme však prehrali finálový zápas na penalty s Levicami.“ Finálový turnaj pohára sa hral pritom práve na novozámockej palubovke, no Zámčan víťazný pohár pred svojimi najbližšími nad hlavu nezdvihol.
Profi klub
Ako fungoval Futsal klub Lučenec, zisťujeme. „Pracujú v ňom skúsení ľudia, všetko je tam dopredu zabezpečené a hráči sa musia starať iba o svoju výkonnosť. Hlavný tréner má veľké skúsenosti, tam sa napríklad trénuje vo vyššej intenzite, ako sa hrali zápasy v extralige. Jednoducho, všetci naši legionári boli tak nastavení.
Z mojej prvej sezóny som si zapamätal hlavne chorvátskeho reprezentanta Jakova Bečiča, ktorý bol vyslovene vodcovský typ.
Svojou impulzívnosťou nás vedel, keď bolo treba, doslova zvoziť, bol však férový. Nechcem povedať, že to bol vyslovene balkánsky typ, ale správne impulzívny bol určite.“
Oslava titulu bez alkoholu
Mužstvo malo jedného z gólmanov z Brazílie. „Brankár Olinha sa opätovne vrátil z Česka, má nielen vynikajúcu ruku, ale skvelý je aj v hre nohou. Bolo tam viac Brazílcov, ktorí dávali hre s loptou zakaždým niečo navyše.
Boli to vyslovene profesionáli, ktorí si napríklad nedali ani pri oslave majstrovského titulu povolené dve pivká. Počas sezóny si pridávali v individuálnej príprave a chodili vo voľnom čase do posilňovne.“
Dá sa v Lučenci uživiť futsalom, pýtame sa priamo. „Keďže klub hradí jednotlivým hráčom od ubytovania, cez stravu či halovky a napríklad aj nejaké termo oblečenie všetko, potom už záleží od výšky platu, ktorý nemajú všetci hráči rovnaký. Vyžiť sa dá, otázne však je, pokiaľ má hráč založenú vlastnú rodinu.“
Okrem zápasového piatka sa trénovalo v týždni každý deň dvakrát. Ráno sme mali buď fitko, alebo individuálny tréning v hale, no a večer riadny tréning.
Splnený sen
Marcel Marík zažil v Lučenci dve sezóny, počas ktorých si splnil futsalový sen.
„Okúsiť atmosféru a hrať zápasy v Lige Majstrov je pre mňa naozaj splneným snom. V druhej sezóne som však už hral predsa len o niečo menej a s trénerom som nemal vždy rovnaký názor. Pred touto sezónou som sa preto rozhodol vrátiť do Nových Zámkov, pretože ma to stále viac ťahalo domov. Na Lučenec však mám len krásne spomienky,“ hovoril vyrovnane rozhľadený futsalista, ktorý má nový cieľ.
„S Novými Zámkami by sme chceli časom rozbiť vedúcu trojicu extraligy Lučenec, Košice, Levice a výhľadovo sa pokúsiť aspoň priblížiť majstrovskému Lučencu.“
Pred aktuálnou modernizáciou haly Milénium chodilo na štvrté Nové Zámky aj do tisíc divákov, po páde extraligového hokeja sa dá v piatky večer čakať naplnená hala, a keď prídu profíci úradujúceho majstra, môže byť horúco.
Vie to aj nový tréner Novozámčanov Nitran Anton Suchan, ktorý číta rýchlu hru na palubovke veľmi dobre a vie i to, že špeciálne motivovať napríklad také dvojičky Maríkovcov nebude treba.
Za dedinu s exligovým rodákom
Vo svojej druhej sezóne v Novohrade získal Marcel dokonca dva tituly. Okrem extraligového vo futsale aj šiestoligový vo futbale.
„Prezidenta futsalového klubu som sa spýtal, či by som mohol hrať aj futbal niekde na okolí. On sa pozná so šéfom futbalu v Olovároch, no a tak som sa tam dostal. Dohoda bola, že budem chodiť iba na zápasy a fungovalo to vynikajúco.
Je to proste jeden rodinný klub, futbal tam robia vyslovene srdcom a bolo vidieť, že domácich to ohromne baví. Pritom je to obec s 250 obyvateľmi, mám odtiaľ neskutočne veľa zážitkov, mužstvo je tam pritom kvalitné, veď sme ligu vyhrali a postúpili historicky do piatej.“
OFK Olováry pritom nestratil za celú jeseň ani len bod a dnes zimuje tretí v piatej lige.
„V Olovároch som stretol dokonca aj svojho rodáka z Nových Zámkov Attilu Domíka, ktorý tu hrá napriek veku 51 rokov a stále má čo mužstvu odovzdať. Keď príde na návštevu rodičov do Nových Zámkov, vždy si máme čo povedať.“
Dodajme, že pred 28 rokmi kúpila na ľavej čiare hrajúceho ofenzívneho Attilu Domíka prvoligová Dunajská Streda, neskôr odišiel do Rimavskej Soboty, kde sa usadil.
Za Šurany pod novým koučom
Po návrate zo stredného Slovenska odohral technický stredopoliar jesennú časť na zelených trávnikoch za piatoligové Dvory nad Žitavou, no túto zimu prijal ponuku s konkurenčných Šurian, ktoré zimujú v piatej lige Juhovýchod ZsFZ na šiestom mieste.
Typ na ofenzívneho technického hráča s výbornou strelou dala zrejme šurianska enkláva hrajúca futsal za Nové Zámky, lenže v Šuranoch sa toho udialo po poslednom jesennom kole viac.
Levičan Jozef Pavlík totiž po jeseni ukončil svoje solídne trénerské pôsobenie v modro-bielom klube, kde však nenaplnil nakoniec ani jeden celý rok a dnes už pracuje u iného piatoligistu.
Nie však u konkurenčného z juhozápadu krajiny, lež ponuku prijal od mimoriadne ambiciózneho polovičného majstra zo stredného Slovenska MFK Nová Baňa, ktorý na jeseň „trýznil“ - až na Látky exligového Mária Kukára a snáď ešte spomínaného nováčika z Olovárov - zbytok súperov v 14-člennej piatej lige Juh SsFZ.
Šurany teda museli hľadať nového trénera a nakoniec angažovali 50-ročného Miloša Foltána, ktorý viedol
štvrtoligovú Šoporňu naposledy ešte v predposlednom jesennom kole v Imeli, kde mu zlomila väzy prehra 6:1 a kormidla sa tam tradične chytil na posledné kolo prezident klubu Stanislav Rosypal.
Nový kouč Šurian Miloš Foltán sa takto pred rokom podujal zachrániť v šiestej lige Stred Slovan Nitra-Chrenová, dvakrát trénoval „v období temna“ FC Nitra, ešte predtým pôsobil na viacerých postoch aj v kluboch, ako FK Pohronie, MFK Zvolen, FK Podkonice či Slovan Duslo Šaľa.
„Tréner Foltán pripravuje dobré tréningy, veď je to, pokiaľ viem, držiteľ trénerskej UEFA Pro licencie. Osobne som presvedčený, že na jar kvalitou dole nepôjdeme,“ predpovedá po prvých tréningoch zatiaľ najväčšia zimná posila ŠK Šurany.
Klub pracuje aj na príchodoch Ivana Bašťovanského a Kamila Pavlatovského zo šiestoligových Veľkých Loviec, po zranení sa vracia 21-rpčný Samuel Pinteš a aj skúsený zadák Marcel Timoránsky, ktorý však toho od svojho návratu domov z treťoligových Veľkých Ludiniec zatiaľ kvôli zraneniam a aj trestu za jeden a pol sezóny veľa nenahral. Do šiestoligových Komjaíc odišiel ofenzívny Michal Kuruc.
Ťažkosti so srdcom ustúpili
V kluboch mládežníckych kategórií hral Marcel Marík vždy s bratom Richardom. Začínali doma vo Futbalovej škole FKM Nové Zámky.
„Na konci základnej školy sme sa rozhodovali medzi Trenčínom a Dunajskou Stredou, no vybrali sme si nakoniec Senicu.“
Za čias Vladimíra Levárskeho vtedy prvoligová Senica mala vynikajúcu mládež. „V žiakoch sme skončili v prvej lige na druhom mieste, neskôr sa nám ozvala Trnava, kde sme obaja chodili štyri roky na strednú školu s programom pre futbalistov Spartaka.
Z chalanov, ktorí sa dnes presadzujú vo vrcholovom futbale chodil s nami napríklad Sebastián Nebyla, mládežnícky reprezentant, ktorý nedávno prestúpil z Dunajskej Stredy do českého Jablonca.
Brat Richard skončil v Trnavy prvý kvôli problémom zo srdcom, ale zakrátko som mal rovnaké ťažkosti aj ja. Keďže sme vtedy nemali ešte ani 18 rokov, kardiológ nám odporučil dať si vo futbale radšej pauzu. Neskôr sa nám to obom upravilo, mohli sme sa k futbalu vrátiť a vrátili sme sa konkrétne domov do Nových Zámkov, kde sme si vyskúšali aj tretiu ligu.
Vtedy som však ja už vedel, že za pol roka idem hrať spomínaný futsal do Lučenca.“
Stihne aj šláger brata?
Bratia Maríkovci hrávali spolu aj šiestu ligu za Svodín, s ktorým sa Šurany stretnú tento piatok v prípravnom zápase na umelej tráve v Radave. Čo hovorí Marcel na to, že Svodínčania dnes zimujú na prvom mieste a storočnicu futbalu túžia v lete osláviť postupom do piatej ligy JV.
„Je to naozaj obdivuhodné, že dokázali získať napríklad aj bývalého reprezentačného stopéra Kornela Salátu a postaviť mužstvo bojujúce o postup. Richard hral za nich dlhšie, lenže teraz hrá za Bánov, ktorý zimuje v tej súťaži druhý dva body práve za Svodínom.
Na jarný šláger Bánov – Svodín, pokiaľ nebudeme mať zápas v Šuranoch, sa chcem ísť pozrieť, aby som povzbudil bratov Bánov, za ktorý hráva väčšinou na pravom krídle,“ mädlil si dlane stredopoliar s futbalovým rozumom, ktorý svoje dvojča veľmi podporuje.
Prvý Svodín hrá v druhom Bánove hneď v prvom jarnom kole v nedeľu 8. marca kedy Šurany hostia Topoľníky. Ak by napríklad Bánov požiadal o zmenu termínu na sobotu, všetko sa dá stihnúť. V jeseni pritom odohral zo siedmich domácich stretnutí v sobotu až päť.
