SENICA. Bol veľký talent senického futbalu. V najvyššej súťaži debutoval už mesiac po 17. narodeninách, na konci bláznivého zápasu so Žilinou.
Keď v 91. minúte prišiel na ihrisko, Senica prehrávala 0:3. O minútu neskôr znížil Kováč, chvíľu na to využil fatálnu chybu brankára Kopičár.
Akonáhle Žilina rozohrala zo stredového kruhu, rozhodca trikrát fúkol do píšťalky. Domáci vďaka tomu ubránili aspoň najtesnejšie víťazstvo.
Obranca Lukáš Kučera dostával postupne čoraz viac priestoru. V ďalšej sezóne odohral štvrťhodinu, neskôr už naskakoval aj v základnej zostave. V poslednej sezóne 2021/22 nazbieral až štrnásť štartov.
Dokopy nastúpil v najvyššej súťaži na 23 stretnutí a nazbieral 1048 minút. Kde je dnes?
Možno to niektorých prekvapí, ale stále v Senici. Z mesta, kde vlani zanikol mužský futbal, nikdy neodišiel. Pomáhal zachrániť mládež a teraz obnovuje seniorský tím.
Mužský A-tím v utorok trénoval na senickom štadióne prvýkrát od konca sezóny 2021/22. Veľkú zásluhu na tom má práve Lukáš Kučera.
„Bol hnací motor pri založení A-tímu. Nikdy nechcel odísť, ani do vyššej súťaže, ani do Rakúska či zahraničia. Je to Seničan ako sa patrí. Naháňa rovesníkov aj ďalších chlapcov, veľmi chce, aby sa futbal v meste rozbehol,“ ospevoval ho šéf klubu Ivan Tobiáš.
Trikrát a dosť
Paradoxne, Kučera skoncoval v mysli s vrcholovým športom skôr, než senický klub definitívne vylúčili z profesionálnych súťaží.
„Už keď som si druhýkrát zranil koleno, povedal som si, že ešte raz a skončím,“ rozpráva Lukáš Kučera svoj futbalový príbeh.
Jeho rozhodnutie nezmenil ani fakt, že práve v tom čase dostával v Senici pravidelne šancu v najvyššej súťaži. A stále mal možnosť vrátiť sa na ihrisko.
Za čo vymenil sen mnohých futbalistov?
„Za zdravie. To bolo u mňa prvoradé. Keď som sa v apríli znovu zranil, povedal som si, že už stačilo. Nepotrebujem, aby som v tridsiatke chodil o barlách,“ hovorí rozumne.
Čo sa stalo? „Roztrhol som si krížny väz a praskol mi meniskus. Už som nemal ambíciu vrátiť sa, nikam som už neprestúpil. V októbri som absolvoval operáciu, postupne sa dával dokopy a až teraz od leta môžem znova naplno hrávať,“ vysvetlil.
Ako však tvrdí, zdravotné problémy s kolenami ho navždy poznamenali. Už nikdy v živote zrejme nebude hrať úplne bez bolestí.
„Mám už obe kolená zoperované, jedno dvakrát, druhé raz. Stále to občas zabolí. Mám poškodenú chrupavku, takže vždy to bude trošku cítiť.“
Zmieril sa s osudom
Vysporiadať sa s koncom nie je pre profesionálnych futbalistov ľahké. Začína sa pre nich nový život po kariére.
Hoci je Kučera stále mladý, má za sebou roky driny v mládežníckych kategóriách a cesta na vrchol nebola jednoduchá.
Dokázal sa však zmieriť s osudom. Keď sme prechádzali jeho kariérne štatistiky, na vyše tisícku prvoligových minút reagoval slovami: