KOŠICE. Pred štvrťstoročím bojovali Košice s Trnavou o majstrovský titul. Ich súboje mali grády, občas možno až za hranicou únosností.
Dnes je situácia iná. Kým Trnava patrí medzi slovenskú špičku, Košice sa usilujú o návrat do ligy.
V utorok na seba oba tímy narazili v osemfinále Slovnaft Cupu.
Dramatický zápas vo výbornej atmosfére ukázal, že košicko-trnavská rivalita by nemusela byť len nostalgickou spomienkou. Práve naopak, mohla by znamenať výrazné oživenie slovenskej futbalovej scény.
Prišlo toľko divákov, koľko mohlo
Úrovni stretnutia prospelo to, že sa hralo v novej Košickej futbalovej aréne. Pre domácich hráčov to bol druhý súťažný duel, premiéru si v nej odkrútili minulý týždeň - v druhej lige proti Rohožníku.
Na tribúnach sa zišlo takmer tritisíc divákov, pri povolenej 50-percentnej kapacite šlo o maximálny možný počet. Oba fankluby hnali svoje tímy vpred a nechýbali ani tradičné prekáračky.
„Trnava je značka. Takisto Slovan Bratislava. Sú to veľké kluby a o to nám ide. Aby sme postúpili do ligy a takí súperi sem chodili pravidelne,“ vyhlásil tréner FC Košice Jozef Vukušič.
„Dnes to bol zážitok. Keď Košice dali gól, štadión sa otriasal. Ak budú mužstvá ako Košice či Banská Bystrica v lige, tá bude mať opäť o čosi iný náboj. Rivalita je veľká,“ tvrdil tréner Spartaka Trnava Michal Gašparík.
Rozhodnutie padlo v závere
Košičania sa do súpera pustili odvážne. Trnava postupne prebrala iniciatívu, ale nie na dlho. V 50. minúte šli hostia do vedenia, po štandardke sa presadil netradičný strelec - Martin Škrtel.
Bývalý kapitán reprezentácie a štvornásobný najlepší futbalista Slovenska sa stal historicky prvým strelcom hosťujúceho tímu na novom košickom štadióne. Zároveň šlo o jeho prvý zásah v trnavskom drese.
„Bol to môj prvý gól a verím, že nie posledný. Gólov veľa nedávam, o to viac si ho cením,“ vravel po zápase Škrtel. V tej chvíli už mal dôvod na radosť, hoci jeho mužstvo muselo bojovať až do konca.
Vyrovnávajúci košický gól strelil Dán Marcus Mölvadgaard (s loptou). (Autor: facebook FC Košice/Šimon Pavlišin)
V 75. minúte vyrovnal na 1:1 dánsky útočník Košíc Marcus Mölvadgaard. Už-už sa zdalo, že zápas speje do penaltového rozuzlenia.
Ak by sa tak stalo, zopakovala by sa situácia spred troch rokov, kedy Košice trápili Trnavu ešte ako treťoligista. Štvrťfinálový súboj vtedy gól nepriniesol, favorit uspel až v rozstrele.
Tentoraz k nemu nedošlo. V 85. minúte rozhodol o výhre Trnavy Milan Ristovski. Výbuch obrovskej radosti na strane fortunaligistu vravel za všetko.
Škrtel venoval Pačindovi dres
Košičania boli po zápase smutní, ale zároveň hrdí. Na svoj výkon i atmosféru, v ktorej sa hralo.
„Vedeli sme, že Trnava má dobre mužstvo a nepríde k nám ustráchaná. Bolo to vyrovnané, jedna chyba rozhodla o tom, že sme vypadli,“ krčil plecami košický kapitán Erik Pačinda, ktorý pred návratom na východ Slovenska pôsobil práve v Trnave.
„Bolo to z jednej strany na druhú. Verili sme, že to dotiahneme do penált a tam sa to rozhodne. Škoda,“ smútil Pačinda.
Na chvíľu sa usmial, keď mu počas pozápasového rozhovoru v mixzóne doniesol Škrtel svoj dres. „Je pre mňa, na pamiatku. Ďakujem mu za to,“ skonštatoval košický kapitán.
Matej Jakúbek je jedným z košických hráčov, ktorí hrávali aj v Trnave. (Autor: facebook FC Košice/Šimon Pavlišin)
Trnavskú minulosť má aj Matej Jakúbek. Kreatívny futbalista, ktorý v poslednom čase nastupuje na stopérskom poste.
„Hrali sme proti atraktívnemu súperovi, prišlo veľa fanúšikov. O to viac to mrzí. Vyrovnali sme, ale na konci sme dostali gól z ničoho a už sme to nedokázali zvrátiť,“ povzdychol si Jakúbek, ktorý ocenil tempo zápasu.
„Od úvodu bolo cítiť, že je to iný level. Teraz musíme znova prepnúť na druhú ligu, najbližšie nás čaká zápas v Banskej Bystrici. Verím, že v ňom budeme bodovať,“ poznamenal.
„Malo to úroveň, aj keď trochu tomu prekážal vietor. Mužstvo musím pochváliť. Súper dal druhý gól v závere. Nebyť toho, možno by sme ho ešte zatlačili. Je to šport a my sme dnes prehrali,“ snažil sa zostať nad vecou Vukušič.
Jeho tím delilo aj s nadstaveným časom od jedenástkovej lotérie sedem minút.
„Príliš som na to nemyslel. Nebol to zápas o tom, že sme ho potrebovali ubrániť. Tak ako sme prehrali, mohli sme pokojne aj vyhrať,“ doplnil Vukušič.
Mal pripravených strelcov i striedania
Naopak, Trnavčania sa už pripravovali aj na možnosť rozstrelu.
„Mal som napísané mená strelcov a nachystané striedania. Smerovalo to k tomu,“ priznal Gašparík.
Hoci jeho tím hral na pôde druholigistu, do zápasu dal všetko. Po víťaznom góle sa pod sektor radujúcich sa fanúšikov Trnavy rozbehla okrem hráčov na ihrisku aj kompletná lavička.
„Vedeli sme, že to bude ťažký zápas. Ľudia na tribúnach i hráči Košíc dali do toho strašne veľa energie a prispeli k peknému zápasu,“ ocenil Gašparík súpera i prostredie, v ktorom sa hralo.
Po skončení zápasu si zaspomínal na ten z marca 2019.
„Veľmi dobre si na to pamätám. V tom čase som bol asistent trénera a nasledujúci deň som v kabíne povedal, že keď sme zvládli taký zápas, pohár vyhráme,“ prezradil Gašparík.
V tej chvíli ešte netušil, že bude prorokom. Trnava síce v pamätnom finále proti Žiline prišla o trojgólový náskok, ale v rozstrele sa jej hrdinom stal brankár Dobrivoj Rusov, ktorý do hry naskočil v závere predĺženia.
„Tentoraz sme v pohári odohrali už dva ťažké zápasy. V Podbrezovej sme to zachraňovali v rozstrele a v Košiciach sme ho na poslednú chvíľu odvrátili. Náš cieľ i sen zároveň je dostať sa do finále. Uvidíme, akého súpera nám vyžrebujú. Pri jednozápasovom formáte musíte mať aj trochu šťastia,“ dodal Gašparík.