Ako brankár dal gól Slovanu, drží rekord. Kobr aj o milióne za výhru s Prešovom

KOŠICE. Písal sa 23. marec 2002. V stretnutí vtedajšej Mars superligy medzi Košicami a Slovanom Bratislava bežala posledná nadstavená minúta.

Domáci, hrajúci o holé prežitie v súťaži, vrhli všetky sily do útoku s cieľom vyrovnať nepriaznivý stav.

Do šestnástky si na rohový kop Vladislava Zvaru z pozície brankára nabehol aj Jiří Kobr.

Náhradník, ktorý do stretnutia nastúpil z dôvodu, že prvý brankár mužstva Marek Rodák bol vykartovaný, gólom z voleja rozhodol o tom, že body sa budú v Čermeli deliť.

Gól, ako sa neskôr na konci sezóny ukázalo, to bol zlatý. Košičania sa v súťaži zachránili len o skóre pred posledným Prešovom.

Prekonal Proleho, drží rekord

V marci tohto roku uplynie od gólu Kobra do siete Slovana dvadsať rokov.

Dodnes ho nikto neprekonal. Ani jednému z brankárov sa v najvyššej slovenskej súťaži nepodarilo streliť gól priamo z hry.

„Keď chytíte penaltu, je to výborné. Ale keď ako brankár strelíte gól, je to niečo neopísateľné. Vynikajúci pocit, neskutočné emócie. Doslova bomba,” konštatuje pre Sportnet Jiří Kobr, inak veľký fanúšik Manchestru United.

Košické oslavy po jeho góle do siete Slovana boli veľkolepé, akoby práve v Čermeli prebiehali majstrovské oslavy. Naproti tomu, brankára Slovana Vojina Proleho išlo od zlosti rozdrapiť.

Krikom a gestami si ju vybíjal na spoluhráčoch, ktorí nezvládli poslednú štandardku a bezpochyby aj moment stretnutia.

„Na nejaké väčšie pozápasové oslavy vtedy nebol priestor. Hrali sme o záchranu, potrebovali sme sa sústrediť na prípravu na ďalší zápas. Samozrejme, ak dáte v drese Košíc gól Slovanu a ešte takýto, fanúšikovia to ocenia. Pamätám si, že na druhý deň po zápase bol hokej, práve medzi Košicami a Slovanom, ešte na starom štadióne na Kavečianskej ulici. Keď som na ten zápas prišiel, všetci vstali a skandovali moje meno. Bolo to veľmi príjemné,” vracia sa ďalej ku gólovému momentu.

Milión za výhru proti Prešovu

V spomienkach košických fanúšikov dodnes okrem stretnutia proti Slovanu a gólu Kobra v záverečnej minúte zápasu rezonuje z danej sezóny ešte jedno stretnutie.

V poslednom kole sezóny 2001/2002 si to o záchranu rozdali Košice s Prešovom. Kým Tatranu stačila na záchranu remíza, Košice potrebovali bezpodmienečne vyhrať.

Po polčase vyhrával Tatran vďaka gólu Lazúra 1:0. Polčasový rezultát nasvedčoval tomu, že liga ostane aj naďalej v metropole Šariša.

Všetko však zmenili dva góly Radoslava Zabavníka zo začiatku druhého polčasu.

Preplnený štadión, ľudia sediaci na bilbordoch, ovácie postojačky. Košice vyhrávajú nad Prešovom 2:1 a zachraňujú sa v najvyššej súťaži. Prešovčanom ostávajú iba oči pre plač.

„Pred zápasom bola v kabíne vypísaná odmena milión slovenských korún. Podmienkou bola, samozrejme, záchrana v súťaži. Hneď v nedeľu sme tie peniaze dostali. Oslavovali sme, myslím, tri alebo štyri dni. Oslavy boli možno ešte väčšie, než keby sme vyhrali ligu,” prezrádza v súčasnosti 49-ročný Kobr o zápase, v ktorom stál v košickej bráne.

„Zápas sledoval vypredaný štadión, atmosféra bola neskutočná. Keď sme po polčase prehrávali, prišli sme do šatne a všetci sme tam sedeli so zvesenými hlavami. Do kabíny za nami prišiel Stano Seman, tréner brankárov a olympijský víťaz a povedal nám, že ten zápas otočíme. A ono sa to napokon aj podarilo. Bolo to naozaj nádherné,” hovorí Kobr, ktorý podľa vlastných slov lepšiu atmosféru nikdy predtým ani potom nezažil.

„A to som chytal na rôznych veľkých štadiónoch. Napríklad v Brne, na bývalom štadióne za Lužánkami či v Opave. Zápas proti Prešovu na vypredanom štadióne Lokomotívy sa mi však do pamäti vryl najviac.”

Za starýho Šaniho to bylo lepší

Jiří Kobr pôsobil v Košiciach v dvoch etapách. Najprv v rámci hosťovania z českej Viktorie Žižkov, neskôr bol kmeňovým hráčom Košíc. V ich drese zažil viacero majiteľov.

„Za starýho Šaniho (Alexandra Rezeša st., pozn. autora) to bylo lepší,” hovorí s úsmevom.

„Neskôr prišli do klubu Taliani a začali sa problémy. Ja som vtedy aj odišiel, oni si priviedli vlastného talianskeho brankára a so mnou nepočítali. Neskôr som sa však do klubu vrátil,” prezrádza Kobr, ktorý musel v danom období riešiť aj finančné problémy.

„Keď som odchádzal, dali mi nejaké odstupné, ale nejednalo sa o nejakú väčšiu čiastku. Dodnes mi vtedajšie vedenie dlhuje 600-tisíc slovenských korún, ktoré sú však už len ťažko vymožiteľné,” tvrdí.

„Celkovo však na pôsobenie na Slovensku spomínam rád. Liga mala svoju kvalitu. Z pohľadu brankára veľký rozdiel medzi českou a slovenskou nie je. Všade potrebujete vedieť chytať,” pokračuje Kobr.

Spomedzi útočníkov tej doby vyzdvihol dve mená - Luděk Zelenka a Marek Mintál.

„S prvým menovaným sme boli najprv spoluhráči, neskôr sme hrali proti sebe. Druhý mi dal viac gólov.”

Živil sa aj výkopovými prácami

Bývalý brankár 1. FC Košice Kobr kope v Turnove kanály.

Takto znel nadpis jedného z článkov, ktorý uzrel svetlo sveta v prvý októbrový deň v roku 2003.

„Vrátil som sa z Košíc domov. Bol som ženatý, mal som mladú rodinu a potreboval som si zarobiť nejaké peniaze. Spolu s bratom sme sa živili rukami, robili sme výkopové práce. Nehanbím sa za to. Popritom som chytal tretiu ligu doma v Semiciach,” hovorí o neľahkej životnej situácii.

„Pôvodne som bol na zmluve dohodnutý s Ružomberkom. Avšak z dôvodu uzávierky prestupov sme to vtedy nestihli a tento angažmán padol. Následne som v marci 2004 prestúpil do Dunajskej Stredy, ktorá hrala vtedy druhú najvyššiu súťaž,” vracia sa ďalej v spomienkach.

„V Dunajskej Strede som dostal potrebný priestor. Majiteľmi boli vtedy Iránci. Čo sa týka podmienok, nebola to žiadna hitparáda, ale nie sú mi ani dĺžní. Rád na to angažmán spomínam. Fanúšikovia v meste, ktoré nie je nejaké veľké, doslova žili futbalom,” pridáva Kobr.

Ponuku na návrat do Košíc, ktoré už pod inou značkou začali opäť účinkovať v druhej najvyššej súťaži v sezóne 2005/2006, podľa vlastných slov nedostal.

Vo Walese skóroval z výkopu

Bývalý brankár, ktorý dnes pracuje v Nemecku, hodnotí svoju futbalovú kariéru v pozitívnom duchu.

Ukončil ju v nižších slovenských súťažiach a vo Walese, kde chytal tretiu najvyššiu súťaž. Ani tam nezostal dlžný svojej povesti. V jednom zo stretnutí strelil gól priamo z výkopu.

„Okrem Košíc a Pwllheli som sa presadil ešte aj v drese Děčína a Veľkého Medera. Dohromady som z pozície brankára strelil štyri góly. Všetky priamo z hry, nie zo štandardných situácii,” zdôraznil a na záver nechal pozdraviť košických fanúšikov.

„S niektorými sme stále v kontakte. Osobitne chcem pozdraviť Dinciho Takácsa, bývalého šéfa košických fanúšikov. Nech sa im všetkým darí,” odkázal.