BRATISLAVA. Keď sa začal objavovať na medzinárodnej scéne, zahraničná tlač o ňom obdivne písala: "Ondruš je vysoký ako strom. Stojí majestátne v priestore pred brankárom a pôsobí symbolom nepremožiteľnosti."
Sú minimálne dve veci, ktoré mu môže každý slovenský futbalista závidieť.
Anton Ondruš bol kapitánom majstrov Európy z roku 1976 a v tom istom roku ho vyhlásili v ankete magazínu France Football za šiesteho najlepšieho hráča Európy.
Žiaden z našich futbalistov tak vysoko nikdy nebol.
Pred ním bol piaty Michel Platini, za ním siedmy Johan Cruyff. Obaja patria k najväčším postavám v dejinách futbalu.
„To si najviac vážim. Bral som to ako dôkaz, že som medzi najlepších asi patril. Aj keď som si to poriadne nemohol overiť,“ vravel Ondruš.
Hľadá slovíčka
Legendárny stopér dnes oslavuje sedemdesiatpäť. Keďže slovenčinu už používa menej často, občas v materčine dlhšie hľadá slovíčka. Už asi štyridsať rokov žije v Thonone, vo francúzskom meste na brehu Ženevského jazera.
V okolí Topoľčian vyrástlo niekoľko famóznych futbalistov a to dokonca z jednej generácie.
Z Jacoviec pochádza Ladislav Jurkemik a tiež bratia Dušan a Peter Herdovci. V Partizánskom vyrástol Karol Jokl a v Chynoranoch bratia Vojtech a Marián Masní. A v Solčanoch sa narodil kapitán Anton Ondruš.
Viacerí z nich sú aj majstrami Európy.
„Otec dostal pracovnú ponuku na povereníctve, takže už ako dvojročný som sa presťahoval s rodičmi do Bratislavy. Zhodou okolností sme dostali byť na Tehelnej ulici, zopár metrov od štadióna, a tam som vyrastal od útleho detstva,“ spomínal Ondruš.
Keď hovorí o zlatom finále, do očí sa mu tisnú slzy. Taká silná je spomienka na najväčší úspech v histórii československého futbalu. Zlatú medailu má doma v trezore.
Vyhral šesťtisíc, lebo veril
„Zhruba raz za mesiac ju vyberám a zaspomínam. Myslím na to často. Veľmi často. Veľké spomienky. To zlato sme si vtedy zaslúžili, nie?“ vravel v minulosti.
Ondruš veril, že získajú titul, ešte pred odchodom na hlavný turnaj do Juhoslávie.
Spolu s piatimi kamaráti, medzi nimi boli aj spoluhráči z reprezentácie bratia Čapkovičovci, uzavreli stávku na umiestnenie v prvej štvorke.
„Ja ako jediný som tipoval, že skončíme prví. Každý dal do pľacu tisíc korún, vtedy slušné peniaze. Vyhral som šesťtisíc, čo v tých časoch zodpovedalo jednému naozaj dobrému platu,“ dodal Ondruš.
UEFA ho zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie majstrovstiev Európy. Ako jediného Slováka.
Jeho zásadná zásluha na triumfe sa nedá spochybniť. Zo stredu obrany tímu velil na ihrisku, veľký vplyv mal aj v kabíne.
Veľký šéf
„Moje slovo malo váhu," priznáva. Vždy platil za veľkého šéfa, vodcovské schopnosti mal v sebe odmalička.
„Inak to ani nejde, nemôže predsa hovoriť päť hráčov. Každého som rešpektoval, ale zaviedol som jasné pravidlo. V reprezentácii nikto nebude rozoberať ligové zápasy. Predtým s tým bývali problémy, tak som si povedal: Koniec, neexistuje.“
Aj vďaka tomu legendárny tím dominoval. Neprehral dvadsaťdva zápasov v sérii, Ondruš ako jediný nastúpil v každom.
Vyhýbali sa mu zranenia, takmer nerobil chyby. Spoluhráči sa o neho vždy mohli oprieť.
Finále ME 1976 sa skončilo remízou 2:2 a rozuzlenie priniesli až penalty. Že pôjde kopať aj kapitán, s tým sa počítalo.
Málokto však tušil, že aj zdanlivo pokojný Ondruš mal obrovské nervy.
„Najväčšie v živote. Veď si to uvedomte. Pozerá na vás celá Európa, celý svet. Ale stále som veril. Sebe i spoluhráčom.“
V nemeckých dresoch
Čo povedal kapitán svojim spoluhráčom pred finále?
„Boha, to nemôžeme pustiť.“ Vyšlo to. Medaile so spoluhráčmi preberali v nemeckých dresoch, ktoré si vymenili so súperom. Nasledoval prílet do Prahy. Ondruš pózoval v trochu výstrednej kvetovanej košeli s krátkymi rukávmi, jeho typické havranie vlasy mu prekrývali uši a padali do očí.
Ťažko sa odhaduje, o koľko slávnejší mohli byť hrdinovia z Belehradu, keby ich komunistický režim nepustil do zahraničia až po tridsiatke, čiže na sklonku kariéry.
Aj o Ondruša bol záujem, ponuky mal aj z najprestížnejších adries.
Mal ponuku od Bayernu
„Chcel ma Bayern, už som mal na stole zmluvu. To isté Stuttgart, Mönchengladbach. Zaujímalo ma, kde je môj strop, chcel som to skúsiť,“ doplnil.
„Ale legálne to nešlo a o emigrácii som neuvažoval. Škoda, to jediné mi v kariére chýba. "
Potom predsa len dostal súhlas na legálny odchod za hranice, vyskúšal si belgickú najvyššiu (FC Bruggy) aj nižšiu francúzsku (Thonon) a švajčiarsku (FC Biel) ligu, kde v 39 rokoch ukončil hráčsku kariéru.
Je aj držiteľ bronzovej medaily z ME 1980, v reprezentácii odohral 58 zápasov, dal deväť gólov.
V deväťdesiatych rokoch bol chvíľu aj prezidentom Slovana Bratislava. Počas majstrovstiev sveta v Južnej Afrike bol manažérom reprezentácie.
