Šport, a teda aj futbal, sa v dnešných časoch neustále rozvíja. Priami aktéri zažívajú neustály príliv vedeckých poznatkov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu výkonnosti, ale aj atraktívnosti tohto, ako aj ostatných športov.
Zvýšené nároky na výkonnosť však vyžadujú aj zvýšenú starostlivosť o zdravie zainteresovaných. Zvyšujúca sa fyzická záťaž so sebou prináša aj vyššie riziko vážnych zranení.
Prvý kontakt s hráčmi a ich zdravotným stavom majú kluboví lekári a fyzioterapeuti. Ich úlohou je hráčov nielen dobre pripraviť na zápas, ale aj počas neho v prípade zranení odborne zasiahnuť.
Mnohé z týchto funkcií už dnes vo svete vykonávajú ženy. Aj keď ich je u nás ešte menej, jednoznačne predstavujú veľký prínos pre dianie na ihrisku i mimo neho.
Jednou zo žien pôsobiacich na lavičkách futbalových klubov je aj absolventka Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach MUDr. Andrea Čornaničová.
Stará sa o zdravie hráčov v súčasnosti vedúceho celku III. ligy – skupina Východ FK Humenné.
O tom, čo ju k futbalu priviedlo, hovorí: „Ja som sa k futbalu dostala popravde náhodou, keď kolega potreboval zaskočiť. Ale z jedného ‚záskoku‘ sa z toho stala takmer celá jesenná časť sezóny minulého roka.“
Povinnosti lekárky nie sú jednoduché, keďže na jej rozhodnutí často závisí zdravie hráča a neraz aj jeho ďalšia kariéra.
Lekárka to vidí takto: „Moja úloha spočíva v ošetrení hráčov, keď sa zraní niekto z našich domácich hráčov, ale aj súperov, keďže vo väčšine prípadov suplujeme aj lekára hosťujúceho mužstva.
V prípade potreby je našou úlohou zabezpečiť prevoz do nemocnice, ak máme podozrenie na zranenie, ktoré si vyžaduje doplňujúce zobrazovacie vyšetrenie.
Práca však pokračuje aj mimo zápasu. Niekedy sa následky úrazu prejavia až na druhý deň, keďže väčšinou v zápale hry viacerí hráči dohrávajú zápas aj s bolesťou, pričom sa po odznení adrenalínu problémy prejavia vo väčšej miere.“
Pre zástupkyňu nežnejšieho pohlavia určite nie je pobyt medzi futbalistami jednoduchý.
Na lavičke i na ihrisku často dochádza k sporným situáciám, ktoré sú neraz sprevádzané emotívnymi a nespisovnými prejavmi.
Andrea Čornaničová si však už zvykla a situáciu nevidí dramaticky:
„Ja sa cítim v mužskom kolektíve veľmi dobre. V práci som na mužský kolektív zvyknutá, keďže tam tiež dominuje prevažne mužská zostava. Povedzme si pravdu, ktorá žena by sa necítila dobre pri takej jedenástke pohľadných mužov.
Všetci sú veľmi milí a pozorní. Aj keď im niekedy niečo ujde, najmä na striedačke vo vypätých situáciách, napríklad po zlom verdikte rozhodcu, myslím si, že je to pochopiteľné, pretože emócie sa v takých momentoch ťažko ovládajú.
Naopak, radosť, keď sa v poslednej minúte zápasu rozhodne o výsledku, je neopísateľná.“
Jej práca aj pôsobenie na futbalových ihriskách sú náročné a stresujúce, a preto je dôležitý aj čas na oddych a regeneráciu.
„Ak nie som v službe alebo netrávim sobotu na futbalovom ihrisku, snažím sa venovať aj inému športu, pri ktorom si aspoň trochu oddýchnem. V zime napríklad lyžovaniu a v letných mesiacoch behu, bicyklovaniu alebo prechádzkam v prírode", dodáva na záver.
