Osemnásťročný futbalista ADAM ŽULEVIČ spravil dôležitý krok vo svojej kariére, keď odišiel do Talianska a dnes si oblieka dres mládežníckeho tímu FC Janov U20. Z malého mesta na východe Slovenska sa dostal do prostredia veľkého európskeho futbalu.
Začínal v Medzilaborciach, prešiel cez Stropkov a Michalovce, kde si ešte ako tínedžer pripísal debut aj góly v najvyššej slovenskej súťaži. Prvé výrazné kroky urobil už v kategórii U13 na turnajoch v Krupine a Ľvove.
V rozhovore pre Sportnet prehovoril o prestupe do Talianska, rozdieloch medzi slovenským a talianskym futbalom, tréningoch s Danielom De Rossim či Patrickom Vieirou, ale aj o reprezentácii Slovenska a postupe na Elite Round.
Čo vás priviedlo k futbalu?
Už odmalička sme s kamarátmi stále hrávali futbal vonku, bavilo ma to. Veľkú úlohu však zohral aj môj otec. On ma prihlásil najprv na krúžok a postupne ma k futbalu dotiahol.
Futbal bol u nás doma vždy prítomný – otec bol rozhodca a dnes je delegát, no momentálne má od toho prestávku, lebo je tu so mnou.
Kto všetko je s vami aktuálne v Janove?
Prvé dva mesiace som bol v Taliansku sám. Nebolo to jednoduché, ale dalo sa to zvládnuť. Teraz som tam už s otcom, čo mi veľmi pomáha najmä zo psychickej stránky.
Prečo ste si vybrali práve Janov?
Ten proces bol veľmi zdĺhavý, trval asi mesiac a pol. Záujem mali kluby ako Hoffenheim, Cagliari, FC Turín aj Janov. Úprimne – Janov som najskôr viackrát odmietol, celkovo myslím štyrikrát, chcel som ísť do Cagliari.
Janov však stále zlepšoval podmienky a snažil sa ma presvedčiť. Nakoniec sa im to podarilo a dnes to rozhodnutie neľutujem. Bola tam aj možnosť zostať v Michalovciach, ale ako tam prichádzali noví hráči cítil som, že nepripadá do úvahy, aby som zostal.
Vaše futbalové kroky viedli cez Medzilaborce, Stropkov a Michalovce. Ako si na to spomínate?
V Medzilaborciach som bol len jednu sezónu, hral som za U13. Potom som prestúpil do Stropkova, hoci som tam pôvodne vôbec nechcel ísť. Nakoniec som tam strávil štyri roky. Do Michaloviec som prestúpil v U15, už aj pre školu.
Tam som strávil ďalšie štyri roky a futbalovo ma to posunulo najviac. V kategórii U13 som hral ligový zápas proti Michalovciam, kde sa mi veľmi zadarilo. Potom ma zobrali na halový turnaj do Krupiny, kde som hral už v ich drese takpovediac na skúšku.
Tam som sa im zapáčil a následne som s nimi išiel aj na zimný turnaj do Ľvova na Ukrajine. Hralo sa už vonku a aj tam som podal dobré výkony. Po týchto turnajoch sa rozhodlo, že prestúpim do Michaloviec natrvalo.
Je pravda, že v mládežníckych kategóriách ste boli často najlepší strelec?
V U15 som bol najlepší strelec jarnej časti aj nadstavby. Kategóriu U16 som akoby preskočil a hrával so staršími v U17, kde som bol najlepší strelec tímu.
Keď som sa vrátil do svojej kategórie, stal som sa najlepším strelcom ligy. Už ako 16–17-ročný som nastupoval aj za U19.
Pamätáte si na debut v Niké lige?
Áno, bolo to proti Banskej Bystrici, mal som vtedy 17 rokov. A prvý gól za A-tím som dal v Trenčíne.
Čo ste vtedy prežívali?
V sobotu sme hrali zápas v Petržalke za U19 a tréner si ma deň pred zápasom zavolal, že môžem hrať iba jeden polčas. Volal mu tréner z prvého tímu lebo nemajú hrotového útočníka v Áčku, takže po zápase zostanem spať v Trenčíne a v nedeľu pôjdem ešte hrať za Áčko.
Hral som spomínaný polčas v Petržalke, kde som dal podľa mňa regulárny gól, ktorý mi neuznali, tak som bol dosť naštvaný. Po chvíli som však strelil ďalší gól.
V Trenčíne som bol dosť nervózny pre posudzovanie, či gól na 2:2 nepadol z ofsajdu, ale chvalabohu ho uznali. Potom sme však nešťastne v poslednej minúte inkasovali na 2:3.
Vidíte nejaký rozdiel v prístupe k mládeži v slovenskom a talianskom futbale?
Určite áno. Realizačný tím je tu omnoho väčší, starostlivosť o hráčov je na úplne inej úrovni – fyzioterapeuti, doktori, regenerácia. Primavera sa tu berie veľmi vážne, je to akoby medzistupeň medzi mládežou a A-tímom.
Už ste si zatrénovali aj s A-tímom Janova. Aké to bolo?
Bol som s nimi už niekoľkokrát. Trénerom je Daniele De Rossi a je to veľký zážitok. Spočiatku som si to viac uvedomoval, dnes si už postupne zvykám – v šatni sú hráči zo Serie A, známe mená. Keď som sem prišiel, trénerom A-tímu bol Patrick Vieira, s ktorým som si aj podal ruku a mal s ním dobré vzťahy.
Čo vám v Taliansku najviac chýba?
Najviac mi chýba jazyk, slovenčina, východňarčina – jednoducho možnosť sa normálne porozprávať. Taliančinu sa učím, mám lekcie dvakrát do týždňa, rozumiem viac, než viem hovoriť, ale ide to postupne.
Aké máte zatiaľ skúsenosti s reprezentáciou?
S reprezentáciou do 19 rokov sme hrali kvalifikáciu na majstrovstvá Európy a podarilo sa nám postúpiť na Elite Round.
Tá sa bude hrať v marci a do skupiny sme dostali Talianov, aj celý turnaj sa bude hrať v Taliansku. V reprezentácii do 21 rokov som bol dvakrát ako náhradník.
Ako by ste zhodnotili svoju aktuálnu formu v Janove?
Herne sa cítim dobre, výkonnostne som spokojný. Momentálne sa mi však úplne nedarí gólovo – v štrnástich zápasoch som dal dva góly.
Samozrejme, ako útočník by som chcel mať tých gólov viac. Verím však, že po prestávke sa to zlomí. Väčšinou sa mi práve po takýchto obdobiach začne dariť viac, takže som pozitívne naladený.
Video: Prvý gól Adama Žuleviča v drese FC Janov U20
Kde sa vidíte o niekoľko rokov?
Mojím cieľom je zatiaľ presadiť sa v A-tíme Janova. Ak by som tu mal sezónu podobnú tej v Michalovciach, kde som strelil 4 góly, verím, že by to bol vstup do veľkého futbalu.
Čo by ste odkázali mladým futbalistom?
Tak to čo hovorím stále, že ak niekto niečo chce dokázať a ide si za tým, urobí pre to všetko, tak sa mu to stále vráti a stále sa mu to naplní. Takže keď chce niekto niečo dokázať, má nejaké sny, tak musí tvrdo pracovať a ten futbal mu to vráti.
