Fanúšikov lákajú symboly tretej ríše

Fanúšikovstvo sa stáva fórom, kde sú mladí prijímaní a cenení. Ponúka im možnosť riešiť krízu oddanosti vyšším hodnotám a patriťdo komunity.

Prepojenie pravicového extrémizmu a futbalu nie je výnimočné. V niektorých prípadoch nejde len o fanúšikov, ale aj o hráčov.

Záložník pražskej Sparty Pavel Horváth koncom augusta pozdravil svojich fanúšikov hajlujúcou pravicou. Dostal za to pokutu 200­tisíc korún.

Pravicový extrémizmus vo futbale sa stal už aj námetom na film. Práve Horem pádem od Jana Hřebejka podľa so­ciologičky Zuzany Kusej najlepšie priblížil vzťah futbalu a mladých pravicových extrémistov.

Mnohí mladí si totiž fanúšikovstvom „liečia“ krízy oddanosti vyšším hodnotám a náležitosti ku komunite. Nie je pre nich výnimočný pocit hodnotovej vyprázdnenosti, falošnosti života starších generácií, vykorenenia či nezaradenia. „Fanúšikovstvo je tak pre nich často jediným fórom a komunitou, kde sú prijímaní a cenení a zažívajú oddanosť niečomu veľkému.“

Keďže dobré fanúšikovské výkony si vyžadujú starostlivú choreografiu, ich aktivita sa nutne spája s disciplínou, podriaďovaním sa autorite a má polovojenský chrakter. Bez autority, drilu a prísneho podriadenia sa celku nie je fanúšikovstvo podľa Kusej vlastne ani možné.

Je otázne, do akej miery takýto charakter fanúšikovstva podporujú médiá. „Je vlastne pomerne bežné, že oceňujú práve vizuálne 'umelecké' efekty, ktoré fanúšikovia v dôsledku svojho vojenského drilu dokážu vytvoriť,“ povedala Kusá.

Žiadna tabuľka nedokáže obsiahnuť všetky používané neonacistické symboly. Dôležité je ich posudzovaťv kontexte, nie vždy totiž musí byť porušený zákon, hovorí právnik Daniel Milo, ktorý dlhé roky šéfoval Ľuďom proti rasizmu.

Aký je podľa vás postoj policajtov pri posudzovaní neo­nacistitckých symbolov?

„Polícia si už viac všíma symboly, ktoré otvorene propagujú skupiny osôb smerujúce k potlačeniu práv a slobôd občanov podľa trestného zákona. Práve futbal je oblasť, kde, žiaľ, niekedy zlyháva. Pritom futbalové štadióny sa často stávajú miestom na manifestáciu týchto prejavov.“

Nie je problém v kartičke, ktorú policajti používajú?

„Kartičky so symbolmi, ktoré polícia má, sú neaktuálne, keďže pochádzajú z roku 2001, a určite by ich bolo potrebné aktualizovať. Existuje však široká škála symbolov a ich variácií, ktoré žiadna kartička nezachytí. Treba pokračovať v škole­niach pre špecialistov Policajného zboru, ktorí by dokázali posúdiť závažnosť konkrétnych prejavov priamo na mieste. Riešiť takéto prípady neskôr je takmer nemožné.“

Ako majú teda policajti postupovať?

„Pri akomkoľvek symbole ide vždy o kontext, v akom je použitý, a preto napríklad ani svastika ako taká nemusí byť problémová, ak sa používa v historickom filme alebo na vzdelávacie účely. Extrémistické hnutia si však vymýšľajú a prispôsobujú mnohé nové symboly, ktoré môžu a nemusia nadväzovať na historické totalitné režimy. Sú však aj moderné symboly, ktoré nemajú s nacizmom nič spoločné a predsa sú prihlásením sa a propagáciou ideológií, ktoré sú antihumánne a antidemokratické. Príkladom je symbol organizácie Blood and honour, skratka RAHOWA (Racial Holy War) alebo symbol organizácie Národný odpor.“

Dokáže sa proti tomu legislatíva brániť?

„Legislatíva nebude nikdy dostatočne pružná, aby dokázala obsiahnuť celú škálu týchto prejavov. Vždy bude existovať rozpor medzi hranicou slobody prejavu a zákazom propagácie antidemokratických ideológií. Nemalo by byť cieľom ani účelom legislatívy kriminalizovať všetkých príslušníkov určitej subkultúry. Mala by umožňovať postih tých, ktorí programovo šíria ideológiu, ktorej cieľom je odstránenie či podkopanie základov demokratického usporiadania spoločnosti.“

Takých skvelých fanúšikov ako v Trnave nemajú nikde na Slovensku. Na štadió­noch vytvárajú elektrizujúcu atmosféru, verne povzbudzujú svoj klub - a ich jadro tvoria neonacisti. Zvyšku priaznivcov Spartaka Trnava to zjavne neprekáža. Inak by totiž stovky z nich nemohli v nedeľu tiahnuť Bratislavou zoradené za vlajkou, ktorá sa nezakryte hlási k odkazu nacistického Nemecka.

Konkurenčný Slovan má momentálne fanúšikov menej. Kvalita však nahrádza kvantitu. „Skalní“ v apríli v Senci v deň narodenín Adolfa Hitlera rozvinuli transparent „Alles gute Adi“ a na zápasy chodia odetí v dresoch s číslom 88 - čo nie je nič iné, ako zakódovaný nacistický pozdrav Heil Hitler! Svoju Hitlerovu mládež však majú aj ostatné kluby, ale zbaviť sa jej nemôžu (nechcú?). Patrí medzi najhlasnejších povzbudzovačov.

Áno, argument, že futbal a neonacisti k sebe patria aj inde v Európe, je namieste, ale to neznamená, že nám to má byť jedno a najmä, že nám nemá byť smutno z tej nevedomej masy, čo sa nimi nechá viesť ulicami hlavného mesta.