Dvojnásobný najlepší strelec ligy skončil. Kto má peniaze, rozhoduje, vraví

HOLÍČ. S aktívnou futbalovou kariérou sa v nedeľu rozlúčil dvojnásobný najlepší strelec slovenskej najvyššej súťaže Pavol Masaryk.

V Slovane zažil najlepšie obdobie

Rozlúčku absolvoval v Holíči pred stretnutím 5. ligy TJ Iskra Holíč - TJ Baník Brodské, kde s futbalovou kariérou začínal.

Najúspešnejšie obdobie zažil po prestupe zo Spartaka Trnava v Slovane Bratislava, kde strávil päť sezón.

"Nie veľa hráčov prestúpilo z Trnavy do Slovanu alebo opačne. Urobil som tak na odporučenie trénera Lešického a v Slovane som zažil najlepšie obdobie svojej kariéry.

Dokázali sme vyhrať všetko čo sa dalo od ligy, cez pohár až po Superpohár. Ja som sa navyše stal najlepším strelcom súťaže," zaspomínal na pôsobenie v drese Slovana Masaryk.

Konkurencia v reprezentácii bola veľká

Nebyť zranenia, ktoré stálo rodáka z Radimova takmer dve vynechané sezóny, asi by jeho meno svietilo aj medzi členmi Klubu stovkárov.

"Je to jedna z vecí, ktoré ma mrzia. Nebyť zranenia, som presvedčený, že by som to zvládol, keďže môj priemer na sezónu bol približne desať gólov a do klubu mi chýbalo 11 presných zásahov," uviedol pre TASR Masaryk.

Napriek tomu, že sa stal dvojnásobným najlepším strelcom najvyššej súťaže, v reprezentačnom drese na ihrisko nevybehol.

"Ocitol som sa aj v nominácii, keď sa mi v sezóne 2008/09 darilo, ale predsa len konkurencia v tej dobe bola v reprezentácii veľká. Ja som však vďačný aj za nomináciu. Predsa len som mal 27 rokov a v tom veku je to už ťažšie," zaspomínal si pri rozlúčke v Holíči.

Nerád spomína na zranenie a vypadnutie

Okrem zranenia nerád spomína aj na záver svojej ligovej kariéry, keď zo Skalicou vypadli z najvyššej súťaže.

"Mrzí ma to, keďže sme mali v jarnej časti káder, ktorý by mal podľa kvality hrať o stred tabuľky. Bohužiaľ sa nám to z viacerých dôvodov nepodarilo, ale o tom je už teraz zbytočné hovoriť," doplnil Masaryk.

Aj keď má za sebou trénerské štúdium, zatiaľ sa o pokračovaní vo futbale vyjadruje opatrne:

"Keď vidím globálne slovenský futbal, tak vidím, že v súčasnosti môže trénovať ktokoľvek. V minulosti mal tréner spoločenské postavenie. Zo slovenského futbalu sa vytrácajú osobnosti. Nebránim sa tomu, aby som pôsobil ako tréner, ale ja mám svoj názor a na Slovensku sa názor neodpúšťa a ten, kto má peniaze, rozhoduje."