Dukátová skončila tesne štvrtá. Dotyk ma stál medailu, smútila

K1 žien - finále:

RIO DE JANEIRO. Slovenská kajakárka Jana Dukátová obsadila na olympijských hrách v Riu de Janeiru štvrtú priečku.

Finálovú jazdu v K1 otvorila síce vo výbornom tempe, no v závere jej narobili problémy čisté prejazdy cez dve bránky a aj vďaka dvojsekundovej penalizácii len tesne prišla o možnosť získať premiérový olympijský kov.

Zlato si vyjazdila Španielka Maialen Chourrautová, strieborným prekvapením sa stala Luuka Jonesová z Nového Zélandu.

Dotyk ju stál medailu

Dukátová síce o dve priečky vylepšila svoje umiestnenie spred štyroch rokov z Londýna, no po pretekoch ju to vôbec nepotešilo.

"Vo finále som to mala veľmi dobre rozbehnuté. Až ku koncu som mala v jednej pasáži problém, prišiel nešťastný dotyk a ten ma stál medailu. Snažila som sa do bránky dostať, aby som ju neminula. Bola som natesno a žiaľ, dotkla som sa jej. Na spodku som to chcela ešte dohnať, vedela som, že dve sekundy navyše sú veľa, ale vôbec to tam nebolo ideálne. Je úplne jedno, či som štvrtá, piata alebo šiesta, všetko mimo medaily je pre mňa sklamanie," povedala po pretekoch slovenská kajakárka.

Pred Dukátovou sa vo finále predstavila Jonesová z Nového Zélandu, ktorá nasadila latku veľmi vysoko. Predviedla sa dominantnou jazdou bez trestných sekúnd a hodila rukavicu svojim súperkám v boji o olympijské zlato.

Slovenka nasadila rovnako vysoké tempo, pričom cez bránky prechádzala jej vlastným elegantným štýlom. Až v závere sa mierne zasekla, dve bránky prešla na hranici čistej prejazdnosti, no na protiprúdnej 21-tke sa napokon nevyhla miernemu dotyku.

Do cieľa prišla so stratou 2,04 s na Jonesovú.

Austrálčanka Foxová ju dovtedy najlepšou jazdou odsunula na bronzovú pozíciu a z medailových stupienkov definitívne zosadila Chourrautová.

Na jej excelentné prevedenie už nestačili Češka Kudějová, Britka Pennieová ani Rakúšanka Kuhnleová. Z toho vyplynulo, že Dukátovú obral o bronz veľmi tesný dotyk s bránkou číslo 21.

Zdolala aj Kaliskú

Tridsaťtriročná kajakárka zvládla spomedzi slovenských kajakárok internú kvalifikáciu najlepšie a prebojovala sa na druhú olympiádu za sebou.

Dvojnásobnú zlatú medailistku v K1 Elenu Kaliskú zdolala na domácich ME v Liptovskom Mikuláši, keď skončila na bronzovej pozícii, pričom jej krajanka len o jednu priečku nižšie.

Ako jediná spomedzi súčasných slovenských olympionikov absolvovala 33-ročná kajakárka v rámci prípravy na Rio všetky tri kolá pretekov tohtoročného Svetového pohára. 

Jej forma aj výsledky postupne gradovali, keďže na úvodnom podujatí v talianskej Ivrei obsadila ôsmu pozíciu, následne v španielskom Seu šiestu a v generálke na olympiádu vystúpila vo francúzskom Pau na strieborný stupienok.

Bolo to jej tretie pódiové umiestnenie v sezóne - na začiatku si vybojovala zlato na medzinárodných majstrovstvách Oceánie a pred štartom SP aj bronz na spomínaných ME.

Zlepšila výkon z Londýna

Dukátová absolvovala medzinárodný debut na súťažných pretekoch už v roku 2002, hneď ďalší súťažný rok pre problémy s ramenom však celý vynechala.

Prvé veľké úspechy prišli na kontinentálnych šampionátoch - v Skopje 2004 sa ako súčasťou hliadky 3xK1 tešila zo striebra, o rok neskôr zo zlata a v 2006 sa v Prahe stala majsterkou sveta v individuálnej disciplíne.

Zlatý úspech na svetovom šampionáte zopakovala aj v Tacene 2010, nie však v kajaku, ale v kanoe. Dovedna má z MS v zbierke sedem kovov vrátane hliadok (tri zlaté, tri strieborné a bronz). 

Šesťnásobná najlepšia slovenská vodná slalomárka sa výrazne presadila aj na podujatí SP. Vyhrala osem finálových pretekov a štyrikrát sa stala víťazkou celého seriálu.

Na svojej prvej olympiáde v Londýne obsadila Dukátová v K1 šiestu priečku. Nenadviazala tak na dva zlaté kovy Kaliskej, ktorá sa tešila z najjagavejšej medaily v Aténach 2004 aj Pekingu 2008.

V olympijskom kanáli sa v ére samostatnosti predstavili ešte dve Slovenky - na OH 1996 v Atlante Gabriela Brosková a v rokoch 2000 a 2004 aj Gabriela Stacherová.