Hokejista Graňák o stretnutí s Putinom: Bolo cítiť stres a nervozitu

Hokejový obranca DOMINIK GRAŇÁK pôsobil počas kariéry v mnohých krajinách. Nemalé skúsenosti má aj s Ruskom. Ako hráč Dinama Moskva vyhral dvakrát Gagarinov pohár, v rámci osláv sa stretol aj s prezidentom Vladimirom Putinom.

Aj o spomienkach na túto nevšednú udalosť hovoril pre Sportnet.

Už takmer týždeň žijeme vo vojnových časoch. Ako vnímate konflikt na Ukrajine?

O vojnách sme sa učili, čítali, vnímali ich z odľahlých častí sveta a dnes je v susednej krajine. Ako dieťa si ešte pamätám vojnu v bývalej Juhoslávii, ale toto je iné. Asi ako každý človek mám v hlave, čo sa momentálne na Ukrajine deje. Ťažšie sa mi zaspáva, nemám príjemné pocity. Samozrejme, je to nič v porovnaní s tým, čo musia zažívať ľudia vo vojnovej oblasti.

Počas kariéry ste pôsobili niekoľko sezón v Rusku. Križovali sa vaše cesty aj s ukrajinskými hráčmi?

V Diname Moskva som hrával s Konstantinom Kasjančukom. Perfektný chalan, dobrák. O dva-tri dni skôr, ako vtrhli ruské vojská na Ukrajinu, som sa ho pokúsil kontaktovať na číslo, ktoré som mal. Správu však neprijal. Čo viem, ani jeho kontá na sociálnych sieťach nefungujú.

Nemal to v živote ľahké. Z prvého manželstva mal dcéru, potom čakal dieťa s druhou partnerkou. Do toho zomrela v mladom veku jeho sestra, matka troch detí. Najskôr sa o ne starala jeho mama, ku koncu kariéry si ich však chcel zobrať k sebe. Mal by tak vychovávať štyri či päť detí.

Písal som mu, že keby čokoľvek potreboval, môže sa ozvať a prísť, ale nepodarilo sa nám spojiť. Akurát viem, že žil v Kyjeve.

Pôsobili ste v Moskve, s tamojším Dinamom ste získali dva tituly. Ako ste vnímali zázemie klubu a celkovú ekonomickú silu KHL? Bolo od začiatku jasné, že liga stojí na oligarchoch naviazaných na prezidenta Vladimira Putina?

Prezidentovo meno bezprostredne v spojení s ligou nikdy nevystupovalo. Kto však vie čítať medzi riadkami, musel vidieť, že je to tak. Ruský hokej má kvalitu, je úspešný, prezident ho má rád.

Keď sa však bavíme o finančnom zázemí, stačí sa pozrieť na to, koľko stál lístok na zápas, koľko ľudí na ne chodilo a aká je súťaž finančne náročná. Nielen z hľadiska dlhých letov, ale aj platov hráčov. Samozrejme, nedá sa to porovnávať s hviezdami NHL, do Ruska sa však chodilo nielen pre kvalitu ligy, ale aj pre peniaze.

Liga nestojí na biznisovom princípe, kde je návratnosť peňazí hradená aj z predaja vstupeniek či suvenírov. 

Pamätám si raz na stretnutie s členmi hráčskej asociácie KHL. Bolo to na začiatku mojej poslednej sezóny, konala sa vtedy aj olympiáda v Soči. Hráči sa museli hlásiť v kluboch skôr. Nariadenie tlmočil prostredníctvom prezidenta Putina šéf ruského hokeja Vladislav Treťjak. 

Chcel, aby boli hráči dokonale pripravení na domáce hry. Za Dinamo to riešil náš vtedajší kapitán. Mali sme totiž mať nejaké záruky od hráčskej asociácie, ale keď prišla iniciatíva priamo od prezidenta Putina, nikto nemohol namietať. Ani asociácia.

S Dinamom ste vyhrali Gagarinov pohár dvakrát. Absolvovali ste aj prijatie u prezidenta Putina?