ESPOO. Ťažko je po druhom zápase Slovákov na majstrovstvách sveta do 18 rokov hľadať slová chvály. Ale napriek prehre 3:5 s Lotyšskom sú v tíme mená, ktoré treba vyzdvihnúť.
Skauting ma naučil veľa, ale najmä to, že pre čo najlepšie zhodnotenie hráčových individuálnych schopností treba ignorovať výsledok zápasu. Dojem z duelu zhrniem snáď len konštatovaním, že výkon Slovákov bol lepší ako proti Američanom, ale, bohužiaľ, nestačil.
Tím nebol zohraný, robil zbytočné chyby a takto to potom dopadlo. Veľa pozitív sa nenašlo.
Radivojevičov debut nesklamal
Napriek tomu som si dal výzvu nejaké nájsť. Veľmi sa mi páčili hráči z draftových ročníkov 2025 a 2026, a to menovite Tomáš Pobežal, Tobias Tomík a Luka Radivojevič.
Tímu proti Američanom veľmi chýbal najmä posledný menovaný Radivojevič. Pri jeho účasti na ľade vyzerali prechody z vlastného pásma hneď inak. Celková prechodová fáza bola zvládnutá skvelo, keď bol on a prvá formácia na ľade.
Defenzívne zvládol svoje úlohy na ofenzívneho hráča veľmi dobre a ofenzívne bolo vidno rozdiel medzi ním a zvyškom obrancov. V každom striedaní tvoril šance, aj napriek lotyšskému betónu, ktorého kvalitou by sa mohli inšpirovať pri budovaní diaľnice Bratislava-Košice.
Momentálne je najproduktívnejším Slovákom na turnaji s dvomi gólovými prihrávkami.
Skautov možno na prvý dojem odradí jeho výška, no pri jeho útočných kvalitách by nakoniec nemala byť problémom. Je dokonca fyzicky zdatný v súbojoch a ustojí ich.
Tobias Tomík exceluje už druhý deň. Je agresívny, ostrý na forčeku a tvorí šance pre seba a spoluhráčov práve svojím štýlom hry. Po Radivojevičovej prihrávke sa stal prvým strelcom Slovenska na šampionáte.
Detaily v Pobežalovej hre sa mi veľmi páčia opakovane v každom zápase, v ktorom som ho videl. Nie je nikdy hráčom, ktorý úplne hviezdi, no robí správne rozhodnutia v každom striedaní. Preto z neho bude hráč do NHL. Inteligencia a detaily sú dôležité.
V tíme Lotyšska pri tímovom výkone z individualít výrazne nevynikol nikto, ale najlepším hráčom zápasu bol brankár. Ten chytil všetko, čo mohol a občas aj to, čo nemohol.
Fínska dominancia od začiatku do konca. Tak znie jednoduché hodnotenie druhého zápasu domácich na tomto turnaji. Nóri nemali šancu.
Hlavní režiséri výhry hrali vo formácii číslo jeden. Išlo o trio Konsta Helenius, Emil Hemming a Aron Kiviharju - tri najväčšie hviezdy tímu. Dvoch som spomenul už v prvom dieli rubriky Denník skauta a možno sa tu objavia aj v treťom po zápase so Slovákmi.
Konsta Helenius opäť ukázal, že bude hviezdou. Je to hráč, ktorému nikto nevie zobrať puk z hokejky. Skvelo si ho chráni, šikovne sa pohybuje okolo mantinelov.
Dáva nám možnosť naživo sledovať hráča prvých dvoch útokov NHL, ktorý už na turnaji tejto vekovej kategórie výkonnostne veľmi nemá čo hľadať. Neustále tvorí, hľadá medzierky medzi brániacimi hráčmi a má neskutočnú presnosť prihrávok.
Emil Hemming toho, so všetkou úprimnosťou, v klubovej sezóne v Liige veľa neukázal, keďže bol v podstate hráčom v checking line. Na tomto turnaji dostal voľnosť a využíva to.
V prechodovej fáze dominuje, hľadá každý voľný priestor ako správny silový útočník a využíva svoju tvrdú strelu z ľavej strany klziska, a to najmä bombami v presilovkách.
Kiviharju, ktorý je veľký talent, ale prepadol sa v draftových rebríčkoch aj vinou dlhodobého zranenia, ma zaujal najmä kontrolou a prehľadom.
V tomto zápase neriskoval, ako uňho býva zvykom, a nerobil chyby. Dodával útočníkom rýchle prihrávky z vlastného, prípadne stredného pásma.
Spravil pár kiksov na útočnej modrej čiare v presilovke, kde podľahol asi dvakrát tlaku napádajúceho hráča a stratil puk, no v oboch prípadoch to zachránil ešte predtým, než sa jeho sok dostal pred brankára.
Tabuľka skupiny A